Pomenovanie

Zdá sa, že slovo NAZARET vo svojom biblickom význame najlepšie vystihuje ciele, prostriedky, metódu i špiritualitu tohto hnutia.

Eminentným spôsobom predstavuje kresťanskú rodinu, ktorá chce žiť v jednote vyplývajúcej z Božieho poriadku a vychovávať svoje deti ako spoločné diela Boha i človeka pre zem i pre nebo a učiť ich až do dospelosti žiť v tom, čo je Nebeského Otca.

Hlavou nazaretskej rodiny bol muž, Jozef, hoci ho Mária svojou vyvolenosťou veľmi prevyšovala a Ježiš, ktorý sa ako dvanásťročný po púti v Jeruzaleme vrátil do ich závislosti v Nazarete, bol Božím synom...

Hnutie Nazaret sa opiera o tento príklad a o cirkevnú náuku, ako je podáva pápež Lev XIII. vo svojej encyklike Arcanum divinae sapientiae z februára 1880, pápež Pius XI. vo svojej encyklike Casti connubii z 31. decembra 1930 a o dva audienčné prejavy pia XII. zo septembra r. 1941.

Okrem toho sa opiera o listy apoštolov Petra a Pavla, pričom poukazuje aj na smutné dôsledky názorov tých, čo stále hlasnejšie protirečia tomu, čo hovorí Písmo a čo nás tu učí matka Cirkev.

Meno Nazaret pripomína ja to, ako sa vo zmysle radikálnej výchovnej prevencie treba uťahovať do prostredí menej vystavených útokov krvavých Herodesov a im podobných Archelaov, ktorí sa dnes veľmi rozmnožili a veľmi rozzúrili proti Božím plánom.

Pre hnutie Nazaret je aj odchod Jozefa a Márie na galilejský vidiek jemnou výzvou chrániť deti počas ich výchovy pred nástrahami mesta.

A konečne je biblický Nazaret pre našich rodičov aj ukážkou, ako treba dieťa s bolesťou hľadať a s radosťou nachádzať, ak sa im daktoré, i napriek ich všestrannej starostlivosti, predsa len stratí.

Odoberať RSS - Pomenovanie