Naša charizma
V náboženskom význame je charizma dar Svätého Ducha, ktorý dostávajú niektorí jednotlivci pre dobro cirkevného celku.
"Pán nás poslal na svet, aby sme patrili iným, nie sebe."
Špiritualita
Každá charizma má okrem svojho cieľa a spôsobu, akým ho dosahuje, aj svoju špiritualitu, t.j. ovzdušie, v ktorom sa realizuje.
Hnutie Nazaret preberá vo všeobecnosti špiritualitu cirkevného učiteľa svätého Františka Saleského.
Jej prvou osobitosťou je univerzalizmus, ktorý spája na ceste za Kristom manželov so slobodnými, žijúcich vo svete osamotene s tými, čo sa združujú v určitých komunitách. Základné črty tejto špirituality uložil František do svojej Filotey - do knižky, ktorá ani po tristo rokoch nestratila svoju aktuálnosť.
Tento svoj praktický návod na solídny duchovný život postavil František na Božom slove, ktoré je preňho nielen duch, ale aj život. Podľa neho má náš ranný dialóg s Bohom, naše rozjímanie, vyústiť do bouquette spirituelle, do praktického predsavzatia, ktorého uskutočnenie je jedinou správnou odpoveďou na každé Božie oslovenie.
Svätý František dobre vedel a to i z vlastnej skúsenosti, ako ľahko sa do snahy o kresťanskú dokonalosť môže votrieť namiesto Svätého Ducha ten, ktorý bol vrahom od počiatku a nikdy nestál v pravde. Radí preto v spomínanom návode nájsť si niekoho, kto má charizmu rozoznávania duchov (discretio spirituum), kto rozozná vznešené túžby ducha od nízkych chutí tela. Z tohto dôvodu kladie veľký dôraz na individuálne duchovné vedenie, o čom jasne svedčí päťtisíc listov duchovného vedenia, ktorými odpovedal osobám z okolitých krajín na ich neistoty v oblasti ducha; k čomu samozrejme patrí ešte aj veľký počet duchovných rozhovorov s osobami žijúcimi v jeho blízkom okolí.
Hnutie Nazaret, ktoré postavilo svoju duchovnosť na Františkovom činorodom vzťahu k Božiemu slovu a na individuálnom duchovnom vedení, osvojilo si aj jeho voluntarizmus, ktorý sväté Božie evanjelium vyjadruje aj takýmito slovami:
Ak chceš...
Kto chce za mnou ísť...
Duchovní vodcovia v hnutí Nazaret preto neprestávajú zdôrazňovať, či ide o nich samých alebo o tých, ktorých vedú, slová svätého Augustína:
Ten, čo ťa stvoril bez teba nespasí ťa bez teba...
Toto svoje úsilie vychovávať vôľu zameriavajú najprv do oblasti štyroch základných čností, do oblasti sily, múdrosti, umiernenosti a spravodlivosti a potom aj do oblasti troch Božských čností, ktorých vrcholom je láska.
Okrem toho preberá hnutie od Františka aj jeho múdru predvídavosť, ktorá, ak chce zabrániť zlu, ktorého je dnes vo svete toľko, mení sa na vytrvalú pracovitosť, ktorú jeho duchovný žiak svätý Ján Bosco veľmi často odporúčal svojim chovancom slovami:
Cielo non è fatto pei poltroni
Nebo nie je pre darebákov.
A členom svojej rehole, ktorú označil Františkovým menom, šepkal ešte tesne pred svojou smrťou:
Lavoro, lavoro, lavoro
práca, práca, práca...
Je isté, že pracovitosť namnoží v živote človeka veľa bolesti, ale ak je správne zameraná, stáva sa vo spojení s Božím požehnaním aj zdrojom mnohých radostí, ktoré nezriedka prekročia svoj prah a prejdú až do veselosti. Ako rád mal svätý František veselosť, prezrádzajú jeho slová:
Svätý smutný je smutný svätý.
Členovia hnutia Nazaret nechcú zabúdať ani na tento dôležitý súvis: Preventívnosť vedie k práci, práca k spolupráci, spolupráca k rodinnosti, ktorá sa nezaobíde bez vzájomného zdieľania sa a ktorá sa končí tým, čo sa v Písme hovorí o prvých kresťanoch:
A boli ako jedno srdce a jedna duša a mali všetko spoločné.
A ešte niečo si osvojujeme vo Františkovej škole: to, čo obsahuje jeho známa pastoračná poučka:
Non multa sed multum
Nie mnoho, ale dôkladne.
Veď - ako hovorieval - aj jedna duša je dosť veľká diecéza pre biskupa. Správnosť tejto jeho zásady potvrdzuje sedemdesiattisíc zatvrdlivých kalvínov, ktorých ňou priviedol späť do Cirkvi. Nechcel robiť všetko sám Nechal, aby Boh pôsobil na jeho pastoračnom poli aj cez tých, ktorých naučil svojím príkladom a slovom milovať ho.
