Svätý Jozef bol manžel, to je predstaviteľ rodiny.
Preto, keď si Svätého Jozefa berieme za patróna, a vzývame ho, tak myslíme na naše rodiny. On bol hlavou nazaretskej rodiny a môžem povedať, že príkladom pre všetky hlavy všetkých rodín.
Svätý Jozef nebol v čase narodenia Pána Ježiša už nevládnym starcom, ako by nám to chceli nahovoriť niektorí maliari. Bol vtedy ešte mládenec, plný odvahy a sily .
Ježiš bol napádaný a prenasledovaný hneď od začiatku, preto potreboval mladého a pružného obrancu. Nezostal mu kapitál po predkoch, narodil sa v biede, preto potreboval mladé ruky, silného živiteľa.
Predstav si tohto skromného muža, ako sa od rána do večera trápi v tesárskej dielni. – Má v dome Boha, ktorý by mohol z kameňov narobiť chleby, z vody víno, hodiť udicu a nájsť v rybích ústach daňový peniaz a bolo by po starostiach... Ale Jozef to nežiada, nechce pre seba ťažiť z toho, že slúži Ježišovi.
A potom, ako by dokázal svojmu chránencovi a svojej manželke Márii, že ich má rád, keby nebolo bolestných starostí, čo znáša pre nich?
Ako ďaleko sme od Jozefa.
My obyčajne odvraciame pozornosť od Ježiša a Márie hneď, ako to začne byť obtiažne, nepohodlné, nevýnosné, alebo nebezpečné.
Vydržať pri Ježišovi i v hodine zlej, keď treba kvôli nemu utekať do cudzej zeme, skrývať sa, hladovať a vystaviť sa neistej budúcnosti – to dokážu len ľudia Jozefovho typu.