Nanebovzatie Panny Márie

Brat, sestra!
Keď bola začiatkom tohto storočia reštaurovaná starobylá drevená socha Panny Márie, tzv. Haškova Madona (17. stor.) z chrámu v Novom Meste n/Váhom, zostali milo prekvapení. Pod nánosmi niekoľkých náterov sa objavila jej jemne usmiata tvár. Takto ju vyobrazil vtedajší umelec.

Tu si dovolím vziať z tejto skutočnosti malé prirovnanie. Každý mariánsky liturgický sviatok je akoby novým úsmevom presvätej Nazaretskej Panny a Matky zároveň, voči Cirkvi jej Syna a každému jej členovi. Zároveň však aj úsmevom celému svetu. Za týmto úsmevom je však jej totálna úprimnosť potvrdená Božím slovom, učiteľským úradom Cirkvi a jej mimoriadnymi zásahmi v každej dobe 2000 ročnej histórie kresťanstva.
Ak máme záujem o tento jej úsmev vzhľadom na našu vlastnú osobu i vlastnú rodinu, dobre sa dnes, (učenlivo) na ňu zahlaďme.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi v časti: Mária – Matka Kristova, Matka Cirkvi, v podnatpise: Máriino materstvo voči Cirkvi – v súvise s jej Nanebovzatím okrem iného uvádza na jej adresu modlitbu:
„Pri svojom pôrode si si zachovala panenstvo, pri svojom usnutí si neopustila svet, Bohorodička: Dosiahla si prameň života, ty, ktorá si počala živého Boha a svojimi modlitbami oslobodíš naše duše od smrti.“

Odporúčam nám všimnúť si záver tejto modlitby: ...„Svojimi modlitbami oslobodíš naše duše od smrti.“ Teda o jej modlitby, t.j. príhovor, treba vytrvalo prosiť. Samozrejme so súbežným vážnym úsilím o uvedomovanie si a riešenie hroziacej smrti duše, teda hriechu. A keby, žiaľ, šlo v našom prípade o niečo výnimočné! Nejde ako dobre vieme.

Veľkou pomocou nám v tomto môže byť zjavná Máriina pokora – ešte ako Nazaretskej Panny, o čom svedčí dnešný evanjeliový úryvok. V ňom pred svojou príbuznou Alžbetou viacnásobne vyjadruje svoju závislosť na Bohu, jej spasiteľovi. Ona bola pokorná, aj keď sa vôbec nemusela báť spomínanej smrti hriechu.

Brat, sestra! Dobre robíme ak sa na Máriu obraciame rozličnými jej zasvätenými dňami, pobožnosťami a podobne. Okrem toho je však nutné báť sa smrti duše, t.j. hriechu. A riešiť ho tak ako máme! Nielen ten svoj. Má nás mrzieť hriech, presnejšie povedané hriechy aj tých okolo nás.

Zároveň však nesmieme zabudnúť na nadobúdanie si čŕt pravého Máriinho nasledovníka. Zvlášť cez čím častejší pokorný záujem o uvažovanie nad slovami jej Syna, ktorými sa nám prihovára v evanjeliu, teda rozjímaním. Ďalej cez poučné slovo kňaza v spovednici či pri duchovnom usmernení a podobne. Keď máme v duši úsmev posväcujúcej milosti Božej a vytrvalo si ho budeme chrániť, lepšie pochopíme aj umelca tvoriaceho tzv. Haškovu Madonu.