Drahí bratia a sestry, jeden psychológ robil výskum a prišiel k zaujímavému záveru: zistil, že tí, ktorí spravili nejaký mimoriadny hrdinský čin, napríklad zachraňovali ľudský život alebo sa obetovali pre iných, väčšinou spomenuli, že zažili niečo podobné v detstve alebo v mladosti: Zažili, že niekto sa pre nich obetoval, že niekto bol pre nich oporou. Preto sa aj oni dokázali obetovať pre iných.
Drahí bratia a sestry, niekedy sa stane, že zo statických dôvodov uzatvoria nejaký most. Treba obnoviť spojenie. Prvým hriechom bol poškodený „most“ medzi človekom a Bohom. Bolo treba obnoviť spojenie. Nik z nás by nezískal večné šťastie, ak by za nás nezomrel Boží Syn.
On sám sa bál prirodzenej smrti svojho človečenstva. V smrteľnej úzkosti sa modlil, aby – ak by Otec súhlasil – bol od nej oslobodený. Výsledok modlitby: Nebol oslobodený od utrpenia, ale dostáva silu ho prijať a „niesť“ ho.
Drahí bratia a sestry, v prvom čítaní prorok Jeremiáš z Božieho vnuknutia nás oboznamuje s poslaním Vykupiteľa: „vyvediem vás z vašich hrobov“.
A v Evanjeliu Pán Ježiš nás vovádza do tajomstva Božej moci: vzkriesi Lazára z hrobu a spečaťuje svoju moc: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“
Keď stretneme nejakého zanedbaného človeka, ktorý, akoby rezignoval na život, obyčajne rozmýšľame, prečo je asi v takej situácii.
O niečom podobnom sme počuli aj v Evanjeliu. „Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia -,že sa narodil slepý?“ Počuli sme, ako im Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale sa majú na ňom zjaviť Božie skutky.“
Bratia a sestry, na našej ceste pôstom k Veľkej noci počúvame Božie slovo o Ježišovi Kristovi, ktorý je tiež na ceste. Ide z Judey z Jeruzalema do Galiley cez Samáriu, v tom čase nie práve priateľskú oblasť pre Židov, ako hovorí evanjelista Ján, Židia sa s obyvateľmi Samárie nestýkali, aj sami apoštoli sa čudovali, že sa rozpráva so ženou Samaritánkou.