I
Malomocného uzdravil Ježiš pre jeho vlastnú vieru. Porazeného pre vieru tých, ktorí mu ho priniesli. Keď mu nad hlavou otvárali prútený strop a otvorom medzi nosnými trámami mu k nohám spúšťali chorého, on hneď vedel, o čo im ide.
Ale oni ešte nevedeli, o čo pôjde jemu.
Musel im to teda povedať.
Ale aj celému zhromaždeniu.
Najmä zákonníkom, ktorí boli tomuto zaujímavému učiteľovi stále v pätách.
Všetkým chcel dať na vedomie, že práve v jeho osobe navštívil Boh svoj ľud, aby ho jeho prostredníctvom oslobodil od chorôb duše, od hriechov...
„Odpúšťajú sa ti hriechy,“ povedal preto porazenému.
Zákonníci stŕpli.
Ako to? ... Len Boh môže odpúšťať hriechy...
Rúha sa.
Hovorí síce neosobne: Odpúšťajú sa ti... Ale aj to je priveľa. Ako môže vedieť, že sa mu odpúšťajú...?
„Prečo si to myslíte vo svojich srdciach?“ vyrušil ich Ježiš zo zamyslenia.
Ak vidím do vašich sŕdc, prečo by som nemohol vidieť aj do jeho?
A potom, či nie je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, ako povedať: Vstaň a choď!?...
Keď poviem to prvé, nikto z vás si nemôže skontrolovať, či sa v duši osloveného niečo deje. Kým v druhom prípade si môžete zmyslami veľmi ľahko overiť účinky mojich slov. Ak poviem porazenému: Vstaň a choď, a on naozaj vstane a bude chodiť, môžete vedieť, že sa stalo aj to, čo je ľahšie povedať, že sa mu odpustili aj hriechy.
Ba poviem vám viac.
Poviem vám, že som mu ich ja odpustil...
Lebo Syn človeka má na zemi aj túto moc.
Má ju a bude ňou slúžiť sám osobne a potom prostredníctvom svojej Cirkvi až do dňa, v ktorom sa zjaví nad zemou, v ktorom príde v oblakoch, aby súdil svet.
Keď porazený naozaj vstal a odchádzal aj s posteľou, stíchli námietky a dom sa naplnil oslavou Boha, ktorý Synovi človeka dával všetko, čím by mohol potvrdzovať, že je opravdivým Božím Synom, a spĺňať tak na zemi svoje poslanie.

II
Tu prišli k nemu s istým ochrnutým. – Aby mu pomohli z biedy. Ale aj sebe.
Nie je totiž nič príjemné mať medzi sebou porazeného. Vyžaduje to služby, vyvoláva starosti i napätia.
Najmä keď ide o duchovne porazeného.

Ježiš videl ich vieru – videl ju, lebo sa prejavovala aj navonok – skutkami.

Odkryli strechu. – Pre opravdivé spoločenstvo veriacich nie je ani strecha veľkou hodnotou, ak treba bratovi alebo sestre vrátiť zdravie a užitočnosť.

Vstaň a choď – a potom rob podobne ako tí, čo ťa priniesli. Staraj sa, aby tí, čo znehybneli, dostali sa predo mňa, žeby dosiahli zdravie a Boh slávu.

III
Okrem telesných porážok sú aj duchovné znehybnenia. V takýchto prípadoch sa postihnutý brat alebo sestra prinášajú pred Pána na nosidlách modlitby.
Svedčí sa, aby to bola spoločná modlitba. K nosidlám patria vždy viacerí.

IV
Pane, ak ťa chceme poprosiť o zdravie niekoho z nás, my sa nemusíme tak namáhať ako tí, čo k tebe priniesli porazeného...
Z tvojej dobroty máme k tebe prístup hocikedy a kdekoľvek.
Sme ti vďační za túto možnosť a chceme ti za ňu ďakovať najmä tým, že ju budeme horlivo využívať. Amen.