I
Zo synagógy prešiel Ježiš so svojimi učeníkmi do Šimonovho domu. Od vysvetľovania a počúvania Božieho slova ku skutku, k službe...
Domáci ho totiž prosili, aby uzdravil Šimonovu svokru, ktorá ležala v ťažkej horúčke.
Oni jej poslúžili tým, že prosili za jej uzdravenie, on zas tým, že ich vypočul a chorú uzdravil.
A ona sa odvďačila jemu, jeho učeníkom a svojim domácim tým, že hneď vstala a obsluhovala ich.

II
Rozkázal horúčke a tá ju opustila. – Ježišovo slovo malo a aj dnes má takéto účinky: Zbavuje ľudí bolesti duše i tela. Dáva ich do vzájomnej služby, a tak z nich vytvára jednu domácnosť, jednu veľkú rodinu.

Hneď vstala a obsluhovala ich. – Hneď odpovedala na službu službou.
Ak máme okolo seba takých, čo neslúžia ešte ani Pánovi, ani svojim bratom, vedzme, že sú chorí a treba prosiť o ich uzdravenie.

III
Šimonova svokra sa nám tu predstavuje v dvoch situáciách. Ako chorá a ako slúžiaca.
Kým ležala, museli ju obsluhovať. Keď ozdravela, obsluhovala ona. Služba je vždy znakom zdravia.
Najmä duchovného, ktoré v nás najčastejšie ohrozujú dve nebezpečné horúčky: pýcha a lenivosť...
Prvá nedovolí človeku skloniť sa pred bratom alebo sestrou a vložiť sa im do služby, druhá zabraňuje v tejto službe hýbať sa. A obidve tieto horúčky sú veľmi nákazlivé.
Ale Pánovo slovo je dosť mocné, aby nás pred nimi chránilo alebo z nich liečilo. Rozumie sa, ak ho dobre počúvame, ak si ho púšťame cez uši k srdcu, v ktorom je, ako Pán povedal, sídlo všetkých našich duchovných chorôb.

IV
Pane, keď sa venujeme vznešeným problémom tvojho kráľovstva, nedaj nám zabudnúť ani na tie najdrobnejšie potreby našich najbližších.
A prostredníctvom svojho Svätého Ducha nám pripomeň, že aj my sme vážne chorí a potrebujeme sa urýchlene liečiť tvojím slovom, ak sa dávame obsluhovať tam, kde by sme mali slúžiť. Amen.