Kto je môj blížny?

Táto otázka je stále aktuálna. Hoci nám Ježiš Kristus jasne odpovedal na ňu svojím podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi.

Ak dobre pozorujeme naše vzájomné vzťahy, presviedčame sa, že ešte nemáme v tomto ohľade dosť jasno.

Podľa Katechizmu je ním každý človek; priateľ i nepriateľ.

Áno, v možnosti...

Ale v skutočnosti je mojím blížnym iba ten, ku komu sa ja priblížim, aby som mu prejavil lásku podľa jeho potreby.

Človek, ktorý mi je blízky iba pokrvne, citom alebo nejakým spoločným záujmom, nenapĺňa pojem blížneho.

Ak konám dobro len preto, že mi je niekto pokrvný, sympatický alebo užitočný, to nie je ten, na ktorého myslel Ježiš Kristus, keď nám rozpovedal svoje podobenstvo.

Predmetom môjho pozitívne činného záujmu má byť každý človek, teda človek ako taký, človek bez prívlastku. No v praxi treba ešte neraz riešiť aj ďalšiu otázku: ktorý človek prednostne...?

Povedzme, že by Samaritán bol našiel naraz dvoch ranených. Istotne pôjde najprv k tomu, ktorý je na tom horšie.

Ale čo v prípade, že sú obidvaja v rovnakom položení?

Tu si musíme uvažovaním stanoviť poradie. A to bude asi takéto: človek nepriateľ – človek bez prívlastku – človek ako môj brat v Kristovi – človek so zodpovednosťou a autoritou, ktorý mi zastupuje na zemi Krista.

Vo svedomí má ako predmet môjho činného záujmu prednosť človek bez prívlastku pred nepriateľom, brat v Kristovi má prednosť pred človekom bez prívlastku a ten, kto má autoritu a zastupuje mi Krista, bude mať prednosť pred všetkými.

A každý býva občas nejako ranený a ozbíjaný.

Nepriateľ nepriateľstvom, človek ako taký neľudskosťou, brat nebratskosťou a zodpovedný niečiou nezodpovednosťou...

Ale nie každý je v skutočnosti ich blížnym.

Je ním len ten, kto sa im priblíži ako Samaritán, ktorého nám vykreslil vo svojom podobenstve Ježiš Kristus a povedal o ňom: Rob podobne...