V dnešnú nedeľu počúvame úryvok Jánovho evanjelia, ktorý nám opisuje stretnutie pri studni: Ježiša a ženy – Samaritánky. Keď pozorne čítame, všimneme si, že obaja prichádzajú, aby našli odpočinutie a osvieženie. Ježiš si sadá, lebo je unavený z cesty a žena prichádza aj s krčahom, aby nabrala vodu a odniesla si z nej domov. Obaja sa stretajú pri studni, pri zdroji vody. Ježiš pýta od ženy vodu. Všetci dobre poznáme, aké nepríjemné to je, keď zažívame smäd.
Božie slovo dnešnej nedele nám hovorí o premenení Pána a má nás viesť k našej osobnej premene. Naozaj to Pán Boh od nás očakáva? Áno, ak chceme dosiahnuť cieľ, pre ktorý nás stvoril: večnú spásu. V tejto snahe nestačí len chrániť sa hriechu, ale každý deň vytrvalo hľadať a plniť priania nášho Nebeského Otca, ako to vyjadrujeme aj v každodennej modlitbe: ... Buď vôľa tvoja...
K tejto premene nás povzbudzuje nielen príklad minulých i súčasných opravdivých kresťanov, ale tiež príklady tých, o ktorých čítame v dnešnom Božom slove.
Ježiš sa štyridsať dní postí a je pokúšaný...
Čo má prvenstvo v našom, mojom, tvojom živote?
Kto je prvý v mojom živote?
Čomu dávam prednosť a pred čím?
Čomu sa venujem na prvom mieste?
To sú otázky vo svetle dnešnej liturgie, vo svetle Božieho Slova...
Prvé čítanie nás pozýva voliť, ktorému stromu dáme prednosť, životu alebo smrti.
Z druhého čítania poznávame, že žijeme v kultúre smrti. Znovu, čomu dávame prvé miesto, životu a či smrti?
Zápas týchto dvoch svetov nám predstavuje zápas diabla o Ježiša.
V našom socialistickom systéme bola veľmi dôležitá protekcia. Keďže býval nedostatok všetkého, všade ste potrebovali známosti. Vôbec nezáležalo na tom, kto som, aký som, ale záležalo na tom, akého mám strýčka, akú známosť a koľko peňazí.
Drahí bratia a sestry,