Milí bratia a sestry,
v dnešnom evanjeliu sme počuli úryvok z Ježišovej veľkňazskej modlitby, ktorú predniesol Nebeskému Otcovi pri Poslednej večeri. V nej hodnotí svoje pozemské účinkovanie a konštatuje, že dokončil dielo, ktoré mu zveril Otec, zjavil Otcovo meno ľuďom a oslávil ho. Teraz právom očakáva odmenu a oslávenie od Otca. Prosí aj za učeníkov.
Keď si apoštoli počas Ježišovho verejného účinkovania všimli, že Ježiš sa pri rôznych príležitostiach modlí, prosili ho, aby aj ich naučil modliť sa. Vtedy ich naučil modlitbu Otče náš, ako vzor každej modlitby. Určite to nemyslel tak, aby učeníci odriekali Otčenáš ako nejakú čarovnú formulku. Preto aj teraz rozvinul z Otčenáša myšlienku „posväť sa meno tvoje:” „Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.”
Apoštoli boli v tomto smere dobrými žiakmi. V prvom čítaní zo Skutkov apoštolov sme počuli, že po Ježišovom nanebovstúpení sa vrátili do Jeruzalema a „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.”
Sv. František Saleský, ktorý zomrel pred štyristo rokmi, odporúčal ako vhodnú formu modlitby rozjímanie, potom v priebehu dňa strelné modlitby a večer spytovanie svedomia. Veľmi dôležité je podľa neho sprítomniť si Pána Boha a rozprávať sa s ním naživo.
Podobne aj pápež František nás často povzbudzuje k dennému čítaniu Božieho Slova a uvažovaniu nad ním, aj k večernému spytovaniu svedomia. Modlitbe venoval aj cyklus katechéz na stredajších generálnych audienciách, z ktorých môžeme načerpať veľa podnetov k našim osobným i spoločným modlitbám.
Súčasťou Starého zákona je aj Kniha žalmov. Sú to vlastne osobné modlitby kráľa Dávida a iných. V modlitebných knihách máme zachytené mnohé modlitby svätých. Aj to boli ich osobné modlitby, ktoré vytryskli z veriacich sŕdc. Môžu nám pomôcť. Ale určite nie je cieľom hromadiť ich a odriekať. Lepšie je vytvárať si svoje osobné žalmy – príležitostné modlitby, v ktorých oslavujeme Pána Boha, ľutujeme za svoje hriechy, ďakujeme mu za jeho pomoc a ochranu, a prosíme za seba, aj za potreby našich bratov a sestier.
Rehoľné sestry vincentky sa v ústave starali o postihnuté deti. Do kaplnky prichádzal častejšie aj duševne postihnutý Mirek. Raz sa postavil pred Bohostánok a hovoril: „Pane Ježišu, prišiel som sa s tebou porozprávať, len prosím ťa, chvíľočku počkaj, kým zjem tento kalerábik.” Keď dojedol kaleráb, pokračoval: „Tak, Pane Ježišu, vieš, čo sa včera stalo? Ja som sa v jedálni pohádal so Števkom a rehoľná sestrička Janka mi povedala, aby som si pri obede sadol vedľa neho. A ja nie a nie. Tak, Pane Ježišu, ale to sa už naozaj, naozaj nesmie stať.”
Bratia a sestry, zachovajme si pevné body na modlitbu ráno a večer. Cez deň čím častejšie využívajme strelné modlitby. A naše modlitby nech sú opravdivými rozhovormi s Pánom.
Amen.