Vyháňanie z chrámu...? Zvláštna scéna!

Veď nikto z tých, ktorí mali na starosti poriadok v Jeruzalemskom chráme, nemal zatiaľ nič proti predávaniu obetných zvierat a proti zamieňaniu cudzích peňazí za šekely, ktorými sa povinne prispievalo na udržovanie tohto jediného Božieho domu.

A tu sa odrazu objaví muž s korbáčom v ruke, rozhliadne sa po hlučnom trhovisku a začne ho hnať z chrámovej predsiene, pričom poprevracia peňazomencom stoly a ich prevzácne mince pomieša s trusom oviec, kozlov a jalovíc.

Najčudnejšie na celej veci bolo to, že sa všetko hýbalo ako on chcel, že sa nikto nestaval na odpor – ani kupci, ani predavači, ba ani kňazi so svojou chrámovou strážou.

Len niekoľko viac bojazlivo než útočne naladených Židov prišlo s otázkou: “Aké znamenie nám ukážeš, že toto môžeš robiť?”

A odpoveď?

Obrazná, ale pritom dostatočne jasná...

Ak zboríte tento chrám, ja ho po troch dňoch postavím... Hovoriaci sa pritom pravdepodobne nepozeral po obrovských chrámových múroch a stĺporadiach, ale po svojom tele.

A zdá sa, že sa nepomýlime, ak povieme, že myslel pri tejto príležitosti ešte aj na iný chrám, na ten, na ktorý nás upozorňuje apoštol Pavol slovami: Či neviete, že ste chrámom Božím a že Duch Svätý prebýva vo vás? a o ktorom tiež platí slovo Písma: Kto zničí chrám, toho zničí Boh.

To nás núti pozrieť sa na seba, či aj ten chrám Ducha Svätého, ktorým sme my sami, nie je taký preplnený obchodovaním a peňazomenectvom, že v ňom potom niet miesta pre modlitbu a klaňanie.

Ak je tak, nabok výhovorky!

Veď nikto nemôže zneuctiť chrám nášho tela, ak si ho nezneuctíme my sami.