Na ceste z Jericha stretol Pán po telesne slepom Bartimejovi Zacheja, predstaviteľa duchovne slepých.

A ako ten prvý, i tento druhý túžil po Ježišovej blízkosti. A Ježiš im ju doprial obidvom.

A to nech je aj pre nás povzbudením keď zacítime svoju duchovnú nedostatočnosť.

Zachej je predstaviteľom tej svätej zvedavosti, s ktorou by sme mali pristupovať k čítaniu alebo počúvaniu Evanjelia.

Neraz nás k tomuto duchovnému úkonu vedie len príkaz, pravidlo, konvencia alebo návyk. Niekedy možno aj menej čestná pohnútka, akou je napríklad ľudský ohľad alebo túžba vyznieť.

A to všetko je naozaj málo.

Zachej sa vo svojej snahe poznať proroka z Nazareta ani nebál, ani nehanbil. Vyliezol, on vznešený nadmýtny, pred tvárou zástupu na planý figovník.

Aj tento prostriedok mu bol na splnenie jeho túžby dobrý.

A tým nás povzbudzuje nevyberať si napríklad medzi kazateľmi alebo príručkami, cez ktoré sa nám umožňuje pohľad na Pána.

Zachej, šéf mýtnikov, ktorý nedbal na úsmevy okolia, na svoje lepšie šaty a jemnejšie ruky, je vážnou výčitkou pre nás, ktorí neraz tak ľahko vycúvame zo situácií, ktoré nám ponúkajú lepšie poznanie Ježiša Krista.

Keď Pán videl túto jeho vynaliezavosť, rozhodnosť a cieľavedomosť, začalo druhé dejstvo Zachejovej životnej drámy.

Áno, Ježiš je taký.

Keď sa mu niekto zapáči, položí naňho hneď nejakú požiadavku. Tak urobil so samaritánkou pri Jakubovej studni a tak urobil i tu. Chytro zostúp, povedal Zachejovi, a zaveď ma do svojho domu. Od teba chcem viac ako iba dať sa ti poznať...

A tretie dejstvo?

Obsahovalo to, čo má nasledovať aj po každom našom dôkladnejšom poznaní Pána prostredníctvom posvätných kníh... Pekné bolo, že sa Zachej sám rozhodol naprávať chyby a konať skutky milosrdenstva voči tým, čo boli biednejší ako on. Vycítil, že sa len tak dosahuje spása všetkých, čo zatúžili dôkladnejšie poznať Pána.