Drahí bratia a sestry, každý človek túži po šťastí. Kto z nás by túžil byť nešťastný? Práve preto sa mladíci z prvého čítania rozhodli zomrieť mučeníckou smrťou. Chceli byť šťastní celú večnosť. Ako človek, ktorý podstupuje bolestnú operáciu. Nerobí to preto, aby trpel, ale preto, aby sa mal po tomto zákroku lepšie. Existujú totiž situácie, kedy vybrať si šťastie, vybrať si večnú radosť v nebi znamená vybrať si mučeníctvo tu na zemi.
Drahí bratia a sestry, pred jednou školou som raz zbadal, ako nejaký chlapec kopol dievča. Neviem, čo sa odohralo predtým, ale aj tak som sa pri nich zastavil a chlapca som sa opýtal, prečo ju kopol. On len drzo poznamenal: „A prečo by som ju nekopol?!“ Jeho odpoveď ma tak prekvapila, že som v prvom momente ani nevedel, čo mu na to povedať. Bolo to veľmi drzé, predsa však v tej jeho reakcii bol kus pravdy. On vskutku nemal dôvod k láske. Možno sám nezakúsil dostatok lásky v svojom živote...
Kto sú títo?
... s touto otázkou sa v dnešnom prvom čítaní obracia jeden zo starcov na autora knihy Zjavenia, ktorý vo videní má pred sebou veľkolepý pohľad na zástupy svätých.
Dnešným sviatkom nás Cirkev vovádza do podobného duchovného pohľadu na zástupy „všetkých svätých“. Naše uvažovanie môžeme sústrediť práve okolo tejto otázky. Kto sú títo svätí?
Na základe Božieho slova ale aj niektorých podnetov aktuálneho učenia Cirkvi môžeme odpoveď na túto otázku nájsť na týchto troch rovinách:
1. Svätí v dejinách Cirkvi
Drahí bratia a sestry,
Bohoslužba slova nás pozývam rozjímať nad niektorými základnými charakteristikami kresťanskej modlitby. Evanjeliový úryvok upozorňuje na dva spôsoby modlitby, jeden falošný, vlastný farizejovi, a druhý opravdivý, vlastný mýtnikovi.
Určite každý z nás zažil nejakú nespravodlivú situáciu. Či už na nejakom úrade alebo v zamestnaní. V dnešnom evanjeliu Ježiš použil príklad nespravodlivého sudcu. Sudca nechcel obrániť ženu pred jej protivníkom. Možno čakal nejaké peniaze, na ktoré – môžeme predpokladať – si už zvykol. A teraz z toho prípadu nemalo pre neho nič kvapnúť, tak sa na to vykašľal. V tom čase boli vdovy väčšinou veľmi chudobné a nemal sa ich kto zastať.