6. Veľkonočná nedeľa rok „A“

Bratia a sestry, v dnešnom evanjeliu počujeme, ako Pán Ježiš dáva sľub. Hoci sa nachádzame vo Veľkonočnom období, v čase po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, sľub, ktorý dáva apoštolom, ale aj nám, je pred jeho umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním, pri Poslednej večeri. Hovorí o Duchu Svätom, ktorého nazýva Tešiteľom a Duchom pravdy a ktorý zostane NAVEKY. Apoštolom hovorí, že ho poznajú, lebo ostáva u nich, je s nimi, prebýva v nich.

Je to prísľub len pre apoštolov, keďže oni Ho poznajú? Alebo sa to týka i nás? Aj my ho poznáme? Je s nami, prebýva v nás?

V tomto týždni máme slávnosť a zároveň prikázaný sviatok Nanebovstúpenie Pána, od ktorého sa veľmi intenzívne budeme pripravovať na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, Turíce. Naozaj to nie je len pripomienka udalosti spred dvetisíc rokov. Je to pripomenutie a zároveň, čo je dôležité nanovo prežitie vyliatia daru Ducha Svätého, ktorého sme prijali vo sviatosti birmovania. Áno, sviatosť birmovania, tak ako sviatosť krstu sa vysluhuje iba raz za život, ale účinky sviatosti, milosti plynúce zo sviatostí máme prežívať a žiť každý deň.

V prvom čítaní sme mali pred sebou obraz apoštolov, ktorí keď počuli, že v Samárii prijali Božie slovo i Ježiša Krista, v ktorom boli pokrstení, ale ešte neprijali Osobu Ducha Svätého, Peter a Ján išli do Samárie a udelili kresťanom cez modlitbu a vkladanie rúk sviatosť birmovania. Tak, aby na nich zostúpil Duch Svätý a aby ho prijali. Vidíme tu, ako veľmi si cenili samotní apoštoli Ducha Svätého. Nepovedali si len tak medzi sebou, tešíme sa správe o nových kresťanoch, ktorí prijali Pána Ježiša. Neváhali, vycestovali a sprostredkovali im milosť Ducha Svätého. Čo nám to pripomína? Našu vlastnú birmovku. Našu osobnú snahu, ako sme sa niekoľko mesiacov intenzívne v spoločenstve pripravovali na prijatie sviatosti birmovania, ale aj námahu biskupa, ktorý vycestoval, jeho námahu, ktorú neľutoval, len aby nám udelil dar Ducha Svätého. Ako veľmi si tento dar uvedomuje Cirkev! Aký je pre každého z nás potrebný!

Dar Ducha svätého nie je vo vlastnení určitej moci, je to predovšetkým v tom, že samotný Duch Svätý nás privádza do hlbšieho vzťahu k nášmu Vykupiteľovi, k Ježišovi Kristovi, pomáha nám, aby sme mu odovzdali svoj život, prijímame ho za Pána svojho života, ideme cestou svätosti, ale nie v svojej vlastnej sile, ale mocou Ducha Svätého. Čo konkrétne v nás robí Duch Svätý?

  1. V prvom rade máme osobný, denný kontakt s evanjeliom, dostávame sa do protirečenia s hodnotami tohto sveta a nasledujeme Ježiša ako jeho učeníci.
  2. Mení sa náš modlitbový život, oveľa viac sa modlíme, to neznamená, že viac odriekame modlitbu, ale v modlitbe viac počúvame, čo nám Boh hovorí a podľa toho konáme. Vyhýbame sa hriechu a plníme Božiu vôľu.
  3. Vďaka Duchu Svätému sa mení i náš postoj v láske a v odpúšťaní. Prestávame byť natoľko citliví na svoje práva, neurážame sa tak často, vieme pružnejšie odpúšťať a vieme oveľa viac prejavovať svoju lásku k blížnym.
  4. Mení sa i náš postoj ku chudobným. Začíname milovať všetkých, alebo sa aspoň vydávame na cestu lásky ku všetkým. Nie sme ľahostajní k druhým a ak vidíme potrebu blížneho a naše možnosti pomôcť, práve Duch Svätý nám vnuká, akým spôsobom to môžeme urobiť.
  5. Duch Svätá nám pomáha, aby sa Boh stal v našom živote Alfou a Omegou, tak, že on stojí v našom myslení, chcení i v konaní na prvom mieste. Neznamená to, že stratíme záujem o prácu, rodinu, spoločenský život, že nepotrebujeme odpočinok, voľný čas, osobné záujmy, že prestaneme byť ľuďmi medzi ľuďmi. Lenže to, čo bolo predtým našou prioritou, klesá na druhé miesto a teraz sa na všetko pozeráme v Božom svetle a Boh je Pánom nad všetkými našimi záujmami.
  6. Toto všetko nás nutne vedie k spoločenstvu. Uvedomujeme si, že sami nemáme šancu ísť dopredu, potrebujeme povzbudenie iných ľudí, ich súcit, pomoc. Zoslanie Ducha Svätého sa udialo v spoločenstve. My sami sme birmovku prijímali v spoločenstve spolu s ostatnými kresťanmi. A tak vidíme, že sme členmi tajomného Kristovho tela, Cirkvi a že si neporadíme sami.
  7. Duch Svätý nás vedie k adorácii Boha. Bez jeho daru je naša modlitba len prosíkaním, to či ono prosíme od Boha. Ale naplnení Duchom Svätým sa naša modlitba stáva chváliacou, adorujúcou, ďakovnou. I v nepríjemných a ťažkých okamihoch života vďaka Duchu Svätému vieme vzdávať vďaky a chvály Všemohúcemu Bohu a začíname chápať, že Boh môže aj zlo obrátiť na dobro.

Na záver, bratia a sestry, jeden krátky, ale výstižný príbeh o jednom Petrovi, ktorému rodičia pri narodení zriadili v banke účet s niekoľkými desiatkami tisíc euro. Už neviem, z akého dôvodu mu o tom nepovedali a samotný Peter vyrastal a žil v skromných podmienkach. Pri svojich tridsiatych narodeninách sa dozvedel o danej banke i účte, preveril si všetky dostupné informácie a zistil, že slobodne môže disponovať celou uloženou sumou podľa svojho uváženia. V skutočnosti tento Peter bol bohatý, problém bol v tom, že o tom nevedel. Niečo podobné zažívame aj my, sme bohatí na Božie dary a milosti, len veľakrát, akoby sme o tom nevedeli, ale až Duch Svätý, obrazne, akoby nám dával do ruky kreditnú kartu so slovami: „Používaj Božie dary a ži ich!“ Poďakujme sa Pánu Bohu dnes pri svätej omši za prijatú sviatosť birmovania, za Ducha Svätého. A dary, ktoré sme od neho prijali, žime naplno. Amen.