Táto scéna pri Genezaretskom jazere nám predstavuje v určitom zmysle budúcu Cirkev, ktorú dnes aj my tvoríme.

Je ukážkou toho, ako by to v nej malo byť.

Svet, v ktorom žijeme a ktorý nás obkľučuje, znázorňuje nám na tomto obraze púšť. O zhromaždený ľud, ktorý duchovne vyhladol, starajú sa Pánovi učeníci. Rozdávajú chlieb, ktorý sa rozmnožuje tým, že sa delí, pričom im v tejto starosti pomáha chlapec s piatimi chlebmi a dvoma rybami.

To je obraz Cirkvi v ideálnom stave, obraz ľudu, ktorý sa zhromaždil okolo Božieho Syna Ježiša Krista preto, že sa ocitol uprostred duchovnej púšte, a preto každý v ňom dáva a robí na záchranu celku všetko, čo má a čo môže, aby nikto v ňom netrpel ani duchovným ani telesným hladom. Pričom Kristus je tu ako sprostredkovateľ Božích darov, ktorý s očami obrátenými k nebu prosí Otca o požehnanie. Odrobiny, ktoré z chleba zostávajú, dotvrdzujú nesmiernu Božiu moc a dobrotu, z ktorej dostávame aj viac ako potrebujeme.

Keď občas prezeráme hromadné fotografie, na ktorých sme aj my, oprieme prst na určité miesto a povieme: To som ja... Skúsme sa nájsť aj na tomto obraze, ktorý nám maľovali evanjelisti.

Kde sme na tomto spoločnom obraze?

• Medzi ľudom, ktorý cíti hlad po chlebe Kristovho slova, a preto sa hneď ponáhľa za ním do Kafarnauma, aby si dal vysvetliť všetko, čomu ešte dosť nerozumie.
• Alebo sme medzi apoštolmi, ktorí sa prihovárajú za nasýtenie hladného spoločenstva?
• Alebo sa vidíme v postave chlapca s piatimi chlebmi ako pomocníka apoštolov, ktorý sa snaží uľahčiť im starosti?

Okolo púšť, v púšti ľud, v ľude hlad po chlebe života...

Vďaka Bohu za tých, ktorí sú ochotní prosiť oň, rozdávať ho i za tých, ktorí im pri tom pomáhajú...

Blažený ľud, ktorý sa snaží takýchto si vyprosiť a vychovať.