Náš Pán takto hovorí svojim apoštolom – tým niekdajším i tým dnešným: Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden – kto je vnútorne schopný prijať dobrodenia i požiadavky vašej Blahozvesti.

Kresťanstvo, ktoré spočíva v prijatí a uskutočňovaní Kristovho Evanjelia potrebuje nejaký prirodzený základ. A ono ho aj má... Je ním zákon, ktorý vložil náš Nebeský Otec do každého človeka.

Okrem tohto zákona mu dal aj rozum, ktorým má tento zákon v sebe postupne objavovať, a dal mu aj vôľu, ktorou sa má za jeho zachovanie rozhodovať, a tým sa pripravovať na prijatie toho zákona, ktorý nám dal Kristus v Evanjeliu.

Otcov Základ pre Evanjelium pozostáva zo štyroch takzvaných prirodzených alebo základných čností.

Prvá je vo vytrvalej snahe stále jasnejšie poznávať svoj posledný cieľ, svoje najvyššie dobro a chcieť ho dosahovať odvážne a vytrvalo. A to je sila.

Druhou čnosťou sa na ceste k svojmu poslednému cieľu vyhýba nesprávnym odbočeniam, ku ktorým ho vnútorné alebo vonkajšie vplyvy môžu kedykoľvek zviesť. A to je múdrosť.

Treťou sa snaží žiť umiernene, potláčaním vášní, ktoré by ho mohli viesť k nezdravým prílišnostiam pri uplatňovaní čnosti sily alebo múdrosti.

A aby šiel k svojej méte tak, žeby svojím úsilím neprekážal iným dosiahnuť ju, osvojuje si spravodlivosť.

A práve na tieto štyri základné vlastnosti sa má apoštol dopytovať, keď hľadá podklad pre Blahozvesť Evanjelia, ktorú má odovzdať.

A ako máme my, dnešní kresťania, krstom a birmovkou tiež určení za apoštolov, odovzdávať evanjeliovú Blahozvesť?

Každý svojím spôsobom.

Tí, čo plodia a vychovávajú deti a zdržujú sa doma, snažia sa od ich prvého dňa pestovať štyri spomínané čnosti ako potrebný základ pre Evanjelium, ktoré im potom odovzdávajú svojím príkladom i svojím slovom.

A tí, ktorých si Boh povolal do svojej služby mimo rodiny, majú si počínať tak, ako im to naznačil Pán v tomto svojom slove.