Touto príhodou nás Evanjelium vedie k ľahšiemu pochopeniu toho, čo Cirkev vyjadruje slovami: Skrze Krista, nášho Pána... ktorými uzatvára svoje ďakovné, prosebné a odprosujúce modlitby.

Bez spojenia s Ježišom Kristom, ktorý je prostredníkom medzi nami a Bohom, nie je možné Boha úspešne prosiť, odprosovať ho alebo mu ďakovať.

Boh vidí a počúva len svojho Syna a nás v takýchto prípadoch len natoľko, nakoľko sme s jeho Synom spojení ako viničové ratolesti so svojím kmeňom.

Syn nám to sám pripomína slovami: Bezo mňa nič nemôžete – nič nedosiahnete – ani modlitbou.

Keď chceme od Boha niečo získať, musíme hľadať spôsob, ako sa dostať do spojenia s Jeho Synom Ježišom Kristom. V čom nám vždy pomôže Svätý Duch, ktorý nám vnukne, ako sa k Ježišovi Kristovi pretlačiť cez rozličné prekážky, ako sa k nemu priblížiť, dotknúť sa ho, a potom sa cez neho, v ňom a s ním spojiť s Otcom.

Žena zo zástupu je nám tu príkladom i povzbudením.

Poúča nás, že podmienkou účinnosti našich modlitieb je vždy viera v Ježiša Krista ako nášho sprostredkovateľa a zástancu u Otca.

Mnohí v zástupe sa ho dotýkali, mnohí ho doslovne tlačili, ale on odpovedal len na tento jeden dotyk, lebo v ňom bola viera.

Ak cítime, že naše modlitby zostávajú nevypočuté a naše potreby neuspokojené, tu treba hľadať príčinu.

Boh chce pomôcť každému, kto sa dotkne vierou Jeho Syna a spojí sa s ním svojím chcením i konaním ako viničová ratolesť so svojím Kmeňom.