Čo nového?
Tak začínajú rozhovory pri stretnutiach so známymi. A tak začínajú zo strany poslucháčov aj tie, ktoré sa vedú z ambonu formou homílie. A dávajú túto otázku, hoci len tak v mysli, aj deti, keď rodičia otvárajú pred nimi Malý katechizmus alebo veľkú Bibliu.
Ale táto, ak nie daná, tak aspoň predpokladaná otázka, mala by sa ozvať v duši každého Pánovho učeníka, ktorý ním chce zostať, kedykoľvek otvára neoceniteľnú pokladňu múdrosti Svätého Písma.
Žiaľbohu, dnes je už veľmi málo tých, čo by poznali aspoň zhruba obsah Písma, kde je vždy pre každého niečo, čo si treba nanovo všimnúť, hlbšie pochopiť a praktickejšie vyjadriť.
Mnohí z tých, čo začali pristupovať k Svätému Písmu s otázkou: Čo nového? prisviedčajú, že časti, ponad ktoré prešli predtým veľakrát bez dostatočného záujmu, stali sa odrazu pre nich vzácnou novotou.
Ale my sa nevyvíjame len ako jednotlivci.
Máme rásť v poznávaní a v riešení problémov aj ako celok, za vývin ktorého všetci zodpovedáme. A kvôli tomu sa máme postupne stávať z učeníkov učiteľmi, aby sme tým, ktorí kráčajú spolu s nami dejinami a vchádzajú stále do nových okolností, boli pohotovou pomocou.
Ale tu nejde len o obsah Písma.
Ten je raz navždy daný. To je v poklade Dobrého Hospodára to staré... Staré vzhľadom na ľudskú slabosť vyjadrenú známou vetou: Quotidiana vilescunt. – Všedné dni všetko urobia všedným. Kvôli zovšednievaniu tu musí vstúpiť do hry aj formálne podanie, ktoré by malo byť vždy nové, aby zaujalo poslucháča a udržalo nám jeho pozornosť, a to tak, aby na otázku, či ste všetkému porozumeli, mohli aj nám odpovedať tak, ako Pánovi: Áno!
Učiteľ zákona je len vtedy dobrým hospodárom, keď vynáša zo starého pokladu veci nové.
A z toho nám plynie takýto záver: Nielen konzumovať, ale i dávať. Dávať zo starého pokladu vždy niečo nové.