Ľudové príslovie hovorí: Všetci ľudia všetko vedia...

Je to zaiste pravda, ale len v tom prípade, ak medzi ľudí započítame aj nášho Pána, ktorý pozná i to, na čo by sme my nikdy neprišli.

Pozná nielen náš život a smrť, ale aj to, čo bude po nej nasledovať. Preto nás vo svojej dobrote a múdrosti vyzýva k bdelosti a stálej pripravenosti na odchod.

A my?

Sme zaiste dosť rozumní, keď si po vypočutí poveternostných správ, ktoré nám oznamujú dážď a búrku, berieme na cestu gumové prezuvky a dáždnik. Ale akí sme pritom hlúpi, ak po Kristových slovách o možnosti náhleho odchodu zo sveta do večných múk v ohni, vo tme a v trvalom odlúčení od Boha zostávame ľahostajní, bez toho, aby sme sa zamysleli, čo by táto Pánova predpoveď pre nás znamenala, keby sa mala splniť hneď.

A rovnako hlúpi sme aj vtedy, keď si nahovárame, že sme ešte mladí a pravdepodobnosť takejto eventuality je ešte veľmi slabá. Alebo ak si hovoríme, že máme len sedemdesiat a sú ešte aj takí, čo sa dožívajú stovky.

V roku 1945, 6. augusta, o pol deviatej ráno, ožiarilo nebo nad Hirošimou ohromné svetlo prvej atómovej bomby. Stosedemdesiattisíc osôb, ktoré sa prebudili do pokojného rána, aby usporadovali domácnosti, brali sa do továrne, zastavila smrť v jednom krátkom okamihu. Na začadených múroch bolo možno celé dni pozorovať tiene mŕtvych v ich poslednom pohybe: muža, ktorý čítal svoje noviny, pochodujúcu vojenskú jednotku s puškami na pleciach, bežiaceho chlapca alebo matku s dieťatkom na rukách.

Bolo to zaiste strašné, keď ich smrť tak zrazu obrala o život a o všetko, čomu sa v ňom tešili.

Ale o koľko nebezpečnejším zlodejom ako atómová bomba je smrť, ktorá zastihne človeka v hriechu.

To je už potom naozaj strata, strata seba a všetkého, čo vlastní, na večné veky. Ale ani to by nebolo ešte také strašné, keby to bol iba prechod do ničoty. Ale je to vrhnutie sa do múk večného pekla.

Pán nás veľmi vystríha pred týmto druhom zlodejstva. Hovorí nám: Preto buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, keď sa ani nenazdáte. A konkrétnejšie: Žite v milosti, bez hriechu. Buďte tam, kde máte byť, robte, čo máte robiť a robte vždy všetko tak, ako to chce Boh.

Kým žijete, všeličo sa dá ešte opraviť. Vo chvíli Pánovho príchodu už nič...