Ježiš Kristus hovorí v tomto Evanjeliu veľmi podrobne o konci vekov.

V týchto jeho slovách nájdeme odpovede na tieto naše otázky: Bude skutočne takto vyzerať koniec sveta, alebo je to len jeho obrazná reč?

Kedy to bude?

Ako a prečo?

Kedy príde tá osudná hodina, to nevie nikto, iba Otec. Tak nám oznamuje jeho najmilší Syn, Ježiš Kristus. A môžeme byť istí, že čo sa tohto týka, zostaneme až do konca neistí.

A ako sa to udeje?

Podľa Pánovho slova veľmi náhle, neočakávane, ale pritom tak zjavne, že každému hneď svitne, o čo ide.

A prečo tak prekvapivo?

Preto, aby zasiahol večným trestom všetkých, ktorí si nevšímali, alebo aspoň vážne nebrali slová, ktoré sme tu počuli.

Tvrdosť? Ukrutnosť?

Veľmi by sme mu krivdili, keby sme tak čo len mysleli...

V skutočnosti je to láska, ktorá nás chce zachrániť pred nešťastím, a preto nám zavčasu hovorí: Bdejte a modlite sa v každom čase... ak chcete, aby sa vám ten deň nestal osídlom.

Zároveň nás Pán upozorňuje aj na to, čo by mohlo zmariť ním požadovanú bdelosť. Káže nám preto vyhýbať sa opilstvu a obžerstvu a istotne pritom nemyslí iba na jedlo a nápoje. Je možné opiť sa aj vlastnými úspechmi, ľudskými chválami, svojimi vášňami a silnými osobnými záujmami.

A čo by mohlo pokaziť našu modlitbu, ktorá je povedľa bdelosti druhým predpokladom pripravenosti na Pánov deň, na deň jeho príchodu?

Zo skúsenosti i z Pánovho slova vieme, že jej najčastejším kazom je prílišná starosť o život a o živobytie, ktorá sa nám veľmi často do modlitby pomieša a znehodnotí ju.

Tieto dva prostriedky Pán odporúča všetkým, ktorí chcú, aby posledný deň nebol ich upadnutím do osídla, ale vyslobodením sa z neho.