Keď svätý Matúš písal riadky, ktoré sme práve čítali, prví kresťania mali vtedy ešte v očiach ohne horiaceho Jeruzalema a v nose zápach, vychádzajúci z poldruha milióna mŕtvol jeho obyvateľov. A táto skutočnosť ich presviedčala, že tak, ako sa do litierky splnila Pánova predpoveď o skaze svätého mesta Jeruzalema, tak sa splní aj tá jeho druhá predpoveď o konci sveta. Príde teda, aby každého posúdil pred tvárou celého ľudstva na základe toho, čo kto konal zjavne alebo skryte, a pridelil každému večnú odmenu alebo večný trest.

A ako to bolo vtedy, keď išlo o potopu, Sodomu, Babylon a Jeruzalem, tak to bude aj v budúcnosti, keď začne Pán upozorňovať na blížiacu sa pohromu a vyzývať k bdelosti, aby zachoval zo svojho ľudu nejaký ten “svätý zostatok”, pomocou ktorého by začal potom novú etapu života vo svojom Božom kráľovstve na zemi.

My sa, pravdaže, rozlične staviame k tejto jeho láskyplnej snahe zachrániť nás.

Niektorí dokonca robia pravý opak toho, čo nám radí. Oddávajú sa jedeniu, pitiu a starostiam len o tento život. Ich Bibliou sú noviny, bohoslužbou posedenia pred obrazovkou, ich ideálom mať mnoho peňazí a čím menej detí.

Druhú kategóriu postoja k týmto Pánovým výzvam k stálej bdelosti tvoria tí, čo síce počítajú s možnosťou udalostí, ktoré majú predchádzať deň Pánovho príchodu, no myslia si, že dostatočne splnia Pánovu výzvu na pripravenosť, ak budú chodiť na nedeľnú svätú omšu, na výročnú spoveď, ak sa denne pomodlia niečo pred spaním, vhodia pár drobných mincí do kostolnej pokladničky na cirkevné ciele bez snahy zbaviť sa svojho opakujúceho sa hriechu, najmä manželského.

Ale na slávu Boha a na chválu jeho Cirkvi sú len takí, čo berú Pánovo slovo vážne, a preto si ochotne a pohotovo osvojujú v každodennom živote všetko, k čomu pozýva Pán a zriekajú sa všetkého, čo ich v myslení, slovách i skutkoch vzďaľuje od toho, na čo myslí Pán, keď hovorí: Buďte stále pripravení.

Toto rozjímanie by v nás malo podporiť snahu dozvedieť sa, do ktorej z týchto troch kategórií sa najčastejšie zaraďujeme.