Náš Pán je obdivuhodný aj v tom, ako vie všetko múdro použiť pri výchove tých, čo sa rozhodli nasledovať ho.

Keď si sadol na chrámovom nádvorí oproti pokladniciam a sledoval ľud, ako vyjadruje svoj vzťah k nebeskému Otcovi príspevkami na chrám, veľmi ho zaujal prípad vdovy, ktorý hneď využil pri výchove svojich Dvanástich.

Vdova nedala veľa – povedal im. – Najmenej zo všetkých. Dala iba dve najdrobnejšie mince. Ale preto, že dala všetko, dala zo všetkých najviac. Veď v tých dvoch posledných peniažkoch dala celé svoje živobytie.

Áno, Bohu sa takto dáva: všetko a vždy ochotne.

Bola to ukážka, ako sa má zachovávať prvé a najhlavnejšie Božie prikázanie: milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.

A my veríme, že ak mala deti, pridala k tejto svojej obete ochotne aj to, čo tento najväčší Boží príkaz požaduje ďalej. Hovorí sa v ňom totiž ešte toto: A tieto slová, ktoré tebe prikazujem, nech sú v tvojom srdci a poúčaj o tejto celostnej láske k Hospodinovi aj svojich synov a uvažuj o nich stále kvôli sebe i kvôli nim. Nezáleží na tom, či budeš sedieť vo svojom dome alebo cestovať, či budeš líhať alebo vstávať. A aby si na tento príkaz nezabudla, priviaž si jeho slová ako znamenie na ruku alebo na čelo. A napíš si ich aj na veraje svojho domu, aby aj tí, čo k tebe prichádzajú, vedeli, že sa má nad týmto príkazom stále uvažovať a stále ho aj iným pripomínať, či už slovami alebo činmi...

Ba aj na bránu si napíš toto prikázanie, aby sa aj tí, čo prechádzajú okolo tvojho domu, dozvedeli, že Boha treba takto milovať: z celého srdca, mysle a sily a dať, kde treba, nielen dva haliere a v nich nielen celé svoje živobytie, ale ak treba, i celý svoj život.