Príhoda s daňovým peniazom si vynútila od farizejov a herodiánov taký priaznivý úsudok o Ježišovi Kristovi, aký by sotva bolo možno vyrieknuť o niekom inom.

Bol aj v očiach týchto svojich úhlavných nepriateľov mužom pravdy a priamosti. Podľa nich bolo vždy možné spoľahnúť sa na jeho slovo, ktoré bolo bez omylov a bez prekrúcania v akýchkoľvek okolnostiach.

Pre nás, čo sme sa rozhodli nasledovať ho, stáva sa tu vzorom vernosti poslaniu, ktoré dostal od Boha a ktoré oznámil týmito slovami: “Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.” (Jn 8, 37) a to je potom aj to, čo na inom mieste vyjadril slovami: Ja som pravda.

A tu je Pán tak žiarlivý, že keby niekto postavil na jeho miesto svoju lož, vylúčil by sa spomedzi jeho nasledovníkov.

Niekedy si s určitou dávkou hrdosti opakujeme so svätým biskupom Cypriánom: Christianus alter Christus. – Kresťan, to je druhý Kristus.

Nezdá sa nám, že by sme to buď nepovedali, alebo keď áno, tak veľmi skromne a veľmi potichu, keby sme pritom mysleli na seba?

Veď koľko je odchýlok od Krista ako Pravdy v našom každodennom živote... Raz je to omyl pochádzajúci z lenivosti presviedčať sa, čo je pravda a čo je lož.

Inokedy je to lož zo strachu, že prídeme o priateľov, o ich dôveru, o dobré meno v spoločnosti, o svoje pohodlie, o zisky v obchode, strach, že sa budeme musieť zrieknuť telesnej žiadosti alebo prvého miesta niekde na spoločenskej periférii.

Veľmi často riešime situáciu tým, že narobíme neprehľadnú hmlu medzi naším Áno a naším Nie, zabúdajúc na upozornenie, že čo vkladáme medzi tieto dve slová, je od diabla, s ktorým sa spolu staviame proti Bohu, proti Kristovi i proti sebe.

Pane, neodmietni nás pre naše mnohé lži...

Pozhovej ešte, aby sme sa mali kedy opraviť!

Prosíme ťa, vyslyš nás!