Toto je už druhé podobenstvo z rodinného prostredia. Pán Ježiš nám v ňom predstavuje dobrého otca a dvoch nie celkom vydarených synov.

Ich vek sa tu nespomína, ale zdá sa, že ide o dorastajúcu mládež, ktorá je stálym problémom vychovávateľov, najmä však rodičov.

Jeden syn z tohto podobenstva odmieta otcovo prianie, ale potom ľutuje a vykoná, čo si otec prial.

Druhý veľmi rýchlo sľubuje, ale ešte rýchlejšie zabúda na to, čo sľúbil, a nespĺňa otcov príkaz.

Otec je v obidvoch prípadoch trpezlivý, neunáhľuje sa. Nevyhráža sa a netrestá. Uloží povinnosť a čaká, čo sa bude diať. No v počínaní synov mu pritom nič nie je ľahostajné.

V tomto prípade je otcovi milší ten, ktorý pod vplyvom svojich vášní odmieta jeho vôľu, ale potom mu je ľúto a vykoná, čo otec žiadal.

Druhý syn je podľa Pánovho slova ten horší prípad. Sľubuje a nekoná. Vybavuje všetko peknými slovami. Je preto predstaviteľom farizejov, ktorí veľa poučovali iných a veľa sa aj modlili, ale keď išlo o nejaké ťažké životné bremeno niekoho z tých, medzi ktorými žili, ani prstom nepohli.

V prípade prvého syna treba vidieť mýtnikov a hriešnikov, ako bol Matúš, Zachej a Mária Magdaléna, ktorým nechutila poslušnosť voči Nebeskému Otcovi, ale potom im prišlo ľúto a naprávali svoju chybu.

No pozrime sa pod vplyvom tohto podobenstva aj na seba, ktorí sme ešte nedošli do veku “zrelého muža” a podliehame svetu a jeho žiadostiam, ktorý je ako jedna veľká globálna puberta túžiaca po slobode, sexe, po pohodlí a vzdoruje všetkému, čo jej tieto túžby láme a seká.

Pán pripomína tým, ktorí si v tomto ohľade veľa o sebe myslia: Aj mýtnici a hriešnici vás predídu do Božieho kráľovstva, ak nebudete dbať na Božie príkazy.