Vo viacerých rečiach sa kostol a Cirkev označujú tým istým slovom. Cirkev je v nich zhromaždiskom i zhromaždením.

Ak je niekde zhromaždením, ale bez zhromaždiska, to je rozhodne lepšie, ako keď je zhromaždiskom bez zhromaždenia.

Pozoruhodný je tu výrok nemeckého básnika Heinricha Heineho, ktorý, keď obdivoval francúzske katedrály, zvolal: Tento ľud mal dogmy... My v Nemecku máme len domnienky a tými sa katedrály nestavajú...

Na dôsledné prekonávanie ťažkostí, na odvahu a trpezlivú vytrvalosť je potrebná viera v Boha.

Platí to, keď ide o chrámy z kameňa a tehál...

Ale osobitným spôsobom to platí pri stavbe chrámov Svätého Ducha, ktorými sme my sami a naši pokrstení bratia a sestry, z ktorých sa potom ako zo živých kameňov stavia všeobecná Cirkev – Boží dom.

Môžeme povedať, že kde ide o zhromaždisko alebo o zhromaždenie, tam nikdy nestačia domnienky, tam je potrebná viera v dogmy, aspoň taká, ako je horčičné semienko.

Aj takáto, ak je vitálna, prenáša hory ťažkostí a je vždy viac ako rímske légie, viac ako medzinárodné organizácie, viac ako svetové bankovníctvo a viac ako naša najrozvinutejšia technika.

Ak hovoríme o svojich problémoch a neprekonateľných ťažkostiach vo všeobecnej Cirkvi i v tých našich domácich, to je vždy znak, že ešte nevieme, čo je viera.