Keď Pán potreboval k svojmu Hosanna somára, o koľko viac potrebuje pre ten istý cieľ nás...
Veď sme v prvom rade na to... Pre seba si nás stvoril.
Je pravda, že On ako Boh, nepotrebuje nikoho. No pritom práve preto, že je Boh, potrebuje každého z nás, aby nás spoluprácou s Ním priviedol k spáse, čo je Jeho najväčšou slávou.
Veľmi nás potrebuje v tom zmysle...
A každého, ale vždy ako slobodného, voľného, nie ako priviazaného.
Kvôli tomu posiela svojich apoštolov, aby nás zbavili naviazaností pochádzajúcich zo žiadostivosti tela, zo žiadostivosti očí a z pýchy života.
A prečo Pán nepoužil koňa? Prečo práve osla? To si môžeme rozlične vysvetliť. A teda aj takto:
Osol má dlhé uši, pozdĺž chrbta a cez lopatky znateľný kríž z tmavšej srsti a pritom reč pozostávajúcu len z dvoch hlások: “í” a “á”.
Pán chce najprv naše uši, také, ktoré by dobre zachytávali jeho pokyny, obsiahnuté v jeho slove.
A chce, aby sme stále nosili svoj kríž, ktorý pochádza zo zachovávania jeho usmernení.
A aby sme hláskou “í” onomatopoicky vyjadrovali údiv nad hmotnými i duchovnými skutočnosťami, ktorými nás ako Stvoriteľ, Vykupiteľ a Posvätiteľ zahrnul a stále prekvapuje, a hláskou “á” slávnostne oznamovali svojmu okoliu, čo sme sa o ňom dozvedeli.
Pán teda potreboval k svojej sláve aj osla.
Tým viac potrebuje nás...
Nevzpierajme sa, keď nás prichádzajú jeho apoštoli odviazať, aby si aj nami poslúžil.
Ochotne sa dajme zbaviť každej pripútanosti k telu, k majetku a k domnelej osobnej veľkosti. Pán bude mať z toho slávne Hosanna a my večnú spásu.