Týmto podobenstvom nás Pán poúča, aké veľké úlohy a zodpovednosti, a potom aj hodnosti možno prideliť v Božom kráľovstve tým, čo dokázali byť vernými v plnení malých.
Mína, ktorá sa rovná polkilovému kúsku striebra, nie je až taká veľká hodnota. Ale desať miest, ktoré si možno získať jej usilovným obchodným využívaním, to už je niečo...
Možno nás niekedy napadne otázka: Prečo nám Boh nezveril viac pokrvných alebo duchovných detí, prečo nám nedal dôležitejšie úlohy v Cirkvi, v civilnej spoločnosti alebo aspoň na pracovisku?
A odpoveď..?
Môže byť aj takáto: Mínu, ktorú sme dostali, odkladáme do šatky a nie sme tak verní ani v maličkostiach.
A konkrétnejšie?
Nevytrváme napríklad pol hodiny pri rannom rozjímaní,
nepremáhame dosť vytrvalo roztržitosti pri týchto rozhovoroch s Pánom,
nespĺňame, čo sme si vzali pred seba,
preťahujeme svoj nočný odpočinok,
neprichádzame načas na dohodnuté stretania s bratmi a sestrami,
nepýtame sa pri stretnutí s nimi s dostatočne úprimným záujmom: Ako sa máš?, aby sme nadviazali dialóg, ktorý by nás viedol do ich, aj keď len drobných, služieb,
nenechávame po sebe poriadok na stole, v izbe a inde,
nezachovávame dôsledne dopravné predpisy,
necvičíme schopnosti, ktoré sme dostali od Boha, mysliac si, že už toho dosť vieme a netreba sa nám už viac učiť.
Svätý Augustín nám tu súhlasne s týmto Pánovým slovom radí: Si vis magnus esse a minimis incipe. – Ak chceš byť veľkým, začni od tých najmenších vecí. K čomu ešte patrí aj toto Božie slovo: Kto pohŕda maličkosťami, čoskoro upadne.