"V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne." (Mk 1,9)
A z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie."(Mk 1, 11)
Bratia a sestry, slávime Krst Pána. Ježiš sa pre nás stal človekom, prichádza na svet, aby nás vykúpil. Ján ho pokrstil v Jordáne. Ježiš bol a je milovaným Božím Synom. Tento hlas zaznel z neba pri jeho krste.
Aj my sme boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Aj keď si na svoj krst nepamätáme, predsa bol to veľmi rozhodujúci moment nášho života. Stali sme sa Božími deťmi, synmi a dcérami.
Zároveň sme si vedomí aj zodpovednosti za tento veľký dar. Chceme zodpovedne žiť podľa tohto zvereného Božieho daru a aj iným pomáhať nájsť Boha vo svojom živote. Veľakrát k tomu nie je potrebné robiť niečo výnimočné, ale verne žiť podľa viery v tých okolnostiach života, do ktorých nás Pán pošle. Môžeme si to všimnúť aj v nasledujúcom príbehu:
Istý mladý chlapec odišiel z dediny do mesta študovať na strednú školu. Býval na internáte. Pri odchode ho mama povzbudzovala, aby sa nehanbil, že je veriaci. Aby sa nedal ovplyvniť chlapcami. Aby sa aj na internáte tak modlil, ako to zvykol doma. Veď Pán Boh je všade ten istý. Chlapci, s ktorými bol na izbe sa nemodlili a nechodili do kostola. On si však každé ráno a večer kľakol k posteli. Chlapci sa ho pýtali, čo to vlastne robí. ,,Modlím sa. Rozprávam sa s Nebeským Otcom, ďakujem mu, prosím, odprosujem...“ odpovedal. Jedného chlapca to zvlášť zaujalo. Vypytoval sa, kto je to Boh a množstvo ďalších otázok. Slová ale aj život ho veľmi oslovili a zatúžil aj on stať sa katolíkom. Po vyučovaní prichádzal na faru, pripravoval sa na prijatie sviatosti krstu. Po nejakom čase bol pokrstený. Krstným otcom sa mu stal spomínaný kamarát, ktorý ho svojím príkladom priviedol k viere.
(podľa jedného svedectva z Ukrajiny...)
Bratia a sestry, poďakujme dnes Pánovi za veľký dar sviatosti krstu, ktorí sme prijali. Prosme za nepokrstených, aby aj cez dobrý príklad kresťanov našli cestu k Bohu. Amen.