Niektoré hriechy pochádzajú zo zloby, iné z hlúposti, no najviac je tých, ktorých sa dopúšťame zo slabosti pod vplyvom pýchy, telesnosti alebo chamtivosti.

Predstaviteľom týchto troch hriechov je Herodes.

Slabý bol, keď sa žiadostivým pohľadom zadíval na ženu svojho brata a vzal mu ju i s dieťaťom.

Aj vtedy bol slabý, keď pod vplyvom vína a hrdosti ako vychovávateľ a hlava svojej domácnosti hlúpou prísahou zneuctil Boha.

No najmä vtedy bol slabý, keď z ľudského ohľadu, kvôli žene, kvôli dcére i kvôli opitým dvoranom uväznil a zabil proroka.

Cudzoložstvom zneuctil svojho brata, hriešnou prísahou svojho Boha a nakoniec aj seba, keď toho, ktorého predsa len rád počúval, odovzdal katovi.

My dobre vieme, že hriechy zo zloby sú ošklivejšie v očiach Boha i ľudí, ako tie zo slabosti. Obyčajne sa uchyľujeme k tomuto rozdielu, keď chceme kohosi ospravedlniť. Hovoríme v takýchto prípadoch: To neurobil zo zloby. Bolo to len zo slabosti. A keď ospravedlňujeme seba: Ja som už raz taký, to je moja povaha, však ma poznáte...

A čo na to Pán?

Všimnime si, čo nám povedal vo svojej horskej reči: Kto pozrie žiadostivo na ženu, už s ňou zhrešil...

Aj hriechy zo slabosti sú veľké. A okrem toho aj veľmi nebezpečné. Ospravedlňovaním sa ľahko opakujú a opakovaním prudko rastú...

Ak tomu dosť nerozumieme, poslúchajme nášho Pána. Každá naša nepremáhaná, ba i ospravedlňovaná slabosť končí tak ako u Herodesa.