"Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť." (Lk 12,11-12)
Pred nedávnom sa mi ozvala jedna z bývalých kolegýň, ktorá je už na dôchodku. Býva v činžiaku oproti, ale keďže ja som bola dlhšie služobne v zahraničí a ona zase býva časť roka v rodičovskom dome v inom meste, nevideli sme sa pár rokov. Rada by sa vraj, aj s inou kolegyňou, so mnou stretla a porozprávala.
- Veľmi rada, Gabi - povedala som - dvere aj srdce máte vždy otvorené!
- Dobre, ale ja by som sa rada stretla s tebou najskôr osamote. Nikto nič o tebe nevie, aj Marek - (to je náš spoločný známy kňaz) sa na teba stále pýta, rád by sa kontaktoval, ale počul vraj, že si vystúpila z cirkvi. Je to pravda? Veď vy ste boli tí Slaninkári, nie? - Joj, len ma prosím ťa neprezraď, že som ti to povedala!!
Ehm?... No... s pribúdajúcim vekom sa z niektorých z nás naozaj stali "slaninkári" - chcelo sa mi zažartovať, ale premohla som sa.
Nie, Gabi, do cirkvi stále patrím. Neviem, či naplno, pokiaľ ide o moje hriechy.
Viem však, že Krista Pána stálo život, aby som mohla byť jej živým údom a mňa aj iných veľa úsilia, aby som sa do nej po dlhej okľuke vrátila a plnšie začlenila, takže vystúpiť z nej, s pomocou Božou, nikdy nehodlám. A ani neviem prečo, dodala som:
- Ale patrím v cirkvi ešte aj do užšieho spoločenstva, do Hnutia Nazaret.
- Uff, to mi odľahlo! A to je čo, to "Hnutie Nazaret?"
- No, to sú tí "Slaninkári."
Potom som jej trochu porozprávala o Hnutí, jeho zakladateľovi a jeho cieľoch.
- A môžem dať Marekovi tvoje telefónne číslo?
- Ale pravdaže, budem rada!
Nadiktovala som jej číslo mojej pevnej linky i mobilu.
- Teším sa na skoré stretnutie, Gabi! A ďakujem ti, že si sa na tieto veci spýtala priamo mňa a nie iných.
Nedalo mi, vyhľadala som farnosť, v ktorej pôsobí kňaz Marek, našla som mailovú adresu a napísala pozdrav a pár riadkov o sebe. Okrem iného aj toto: ..."Žijem veľmi plný a bohatý život, nepoznám samotu, Pán Boh sa o mňa až dojemne stará. Už takmer 30 rokov patrím do ohovárkami napádaného Hnutia Nazaret, ktorého členovia určite nie sú bez chýb a omylov, ale spoločne sa snažíme o ich nápravu a odstránenie, za čo som vďačná. Mám podporu a zázemie v duchovnej i pokrvnej rodine a nemenila by som."
A pridala som aj číslo telefónu.
Odpoveď nechodila.
Začala som pochybovať, či som urobila dobre, či by nebolo bývalo múdrejšie hovoriť až vtedy, keď sa ten druhý spýta a radšej osobne...
No... už sa stalo. Pane, zverujem to - tak ako všetko - Tebe.
A viac som sa už tým nezaoberala.
O pár dní mi zazvonil telefón.
"Hovorím, prosím, s Máriou?"
- Áno.
- Tu je Marek... Odpusť, že sa ti ozývam až teraz, ale ja k počítaču chodím iba v sobotu, keď píšem oznamy. Som ti veľmi vďačný, že si sa ozvala. Videl som ťa na pohrebe Ferdiška Javora, ale si sa mi stratila. Potešil ma obsah tvojho mailu, najmä to, čo si napísala o sebe a Hnutí Nazaret. Vieš, ja som v ňom tiež ako kňaz začínal ...a vymenoval bratov, s ktorými sa stretával. Nasledoval dlhý, srdečný rozhovor v ktorom nechýbalo podelenie s Božími osloveniami, skúsenosťami a tiež prísľub, že ostaneme v kontakte, príležitostne sa stretneme a viac porozprávame.
Mala som v srdci radosť. Radosť z toho, že poslúchnutie Božieho vnuknutia prinieslo svoje ovocie a malý krôčik vpred v hľadaní objektívnej pravdy o Hnutí Nazaret.