Ukázal mu všetky kráľovstvá sveta...
Keď diabol nezískal Pána výškou, rozhodol sa pokúšať ho šírkou, ktorá už mnohých očarila a zviedla z Božej cesty.
Aby mohli svojím apoštolátom zachrániť mnohých, nechali tých niekoľkých, ktorých im zveril Otec.
Chyba!
Naše srdce máva síce občas takúto šírku, ale naše apoštolské náručie má pritom vždy obmedzenú kapacitu.

Toto všetko ti dám...
A ako vidíš, nie je toho málo...
A všetko bude tvoje, ak ty budeš môj.

Ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať...
Mne sa totiž ľudia klaňajú tým, že padajú, že sa vzdialia od toho, čo ich prevyšuje, čo je nad nimi, a priblížia sa k tomu, čo je dole, čo patrí zemi.
Mám veľa klaňateľov, no zožiera ma smútok i hnev, že ty nie si medzi nimi...
S tebou by som mal všetkých... a natrvalo.

Odíď, satan...
Mojím zákonom, ale aj mojou potechou je Otcova vôľa a tá sa nedá spĺňať satanskými metódami.

Keď diabol skončil všetko pokúšanie, načas od neho odišiel... (Lk 4, 13)
Len načas...
On nikoho neopúšťa natrvalo.
Vracia sa...
Vždy, pravdaže, v novej sile a v novej výzbroji.