Milí bratia a sestry! Pôstne obdobie býva pre nás príležitosťou zamýšľať sa nad svojím životom. A do nášho pozemského života nevyhnutne patrí aj smrť. Všetci raz zomrieme...
Túto skutočnosť prežívali aj Ježišovi priatelia – sestry Mária a Marta. Po krátkej chorobe im zomrel brat Lazár. Prežívali veľkú bolesť a počas smútočných dní ich prišiel potešiť aj Pán Ježiš so svojimi učeníkmi. Hoci sa musel skrývať ďaleko od Judska kvôli nepriateľom, ktorí ho chceli zabiť, predsa prišiel, aby bol so svojimi aj v ťažkých chvíľach. A aby všetkým ukázal, že on je „Vzkriesenie a Život“.
Každá smrť blízkeho človeka je pre nás veľké nešťastie. O to viac, keď je predčasná a prekvapivá. Najmä keď zomrie mladý človek. Vtedy akoby všetko zastane, všetko v nás stíchne a naše srdcia preniká bolesť. Pýtame sa: Čo je to život, aký má zmysel, prečo žiť a namáhať sa? Veď život človeka je ako hádanka, veľké tajomstvo. To nie sú len fyzikálne zákony a chemické procesy v nás. Človek má aj srdce, teda dušu. Preto si dokážeme popri našom smútku spomenúť na všetky tie pekné chvíle strávené so zosnulým. Pre rodičov to môže byť narodenie syna, keď ho prvýkrát ako maličkého zobrali do náručia a pobozkali. Keď ho prvýkrát zobrali do školy, alebo sedeli pri ňom, keď chorý ležal v posteli. Keď s ním boli na výlete alebo mu odpovedali na všetečné detské otázky alebo s ním išli na prvé sv. prijímanie. To sú tie dobré vzťahy a prejavy lásky. To dokáže človek. A o tomto je aj pravý život. Nie je o výkonoch, úspechoch a kariére, o peniazoch a užívaní si, ale život je o tom dobre, ktoré spolu prežívame v rodine a medzi ľuďmi.
Múdri ľudia by to zhrnuli slovami: Zmyslom života človeka je hľadať a nachádzať pravdu, prijímať a dávať lásku, konať dobro a obdivovať krásu. Takto nás stvoril Boh. Len on sám je najistejšia Pravda, absolútna Láska, najvyššie Dobro a nekonečná Krása. A všetko to dobré, krásne máme od neho.
Ďalším tajomstvom nášho života na zemi je jeho dĺžka. Nikto z nás nevie, koľko rokov sa dožijeme. A tak sa vo svojom vnútri pýtame: Čo je dôležitejšie – množstvo alebo kvalita? Ak by sme život merali len ako súčet dní, mesiacov a rokov, tak by to bolo ako v športovom zápase, kde by nešlo o to, aby sme vyhrali, ale len tak hrali. Človek je však stvorený pre víťazstvá a len sa motať životom nás prestane po čase baviť. Preto zmyslom života je dôjsť do cieľa, nielen sa bezcieľne potulovať. Pravý život je skôr súčtom situácií, pri ktorých sme pochopili pravdu, zažili lásku, prejavili dobro a videli krásu. Vtedy aj mladý človek môže zažiť tak duchovne bohatý život, ktorý niektorí nedosiahnu ani za 90 rokov.
7. septembra 2025 pápež Lev XIV. svätorečil dvoch mladých ľudí: Carla Acutisa a Piera Giorgia Frassatiho.
Carlo ako Boží influencer, pozýval ľudí k Pánu Ježišovi do kostola, šíril vieru aj cez internet. Eucharistiu nazýval diaľnicou do neba. Zomrel ako 15-ročný na leukémiu. Pier – hoci sa narodil v bohatej rodine, on sa rozhodol pomáhať chudobným a privádzal druhých k Pánu Bohu. To bolo jeho radosťou a zmyslom života – žiť s Kristom v spoločenstve bratov a sestier a angažovať sa pre druhých. Zomrel ako mladý 24-ročný po náhlej a rýchlej chorobe. Obaja dozreli k plnosti života, k veľkej láske k Bohu a blížnemu už v mladom veku. Dosiahli veľkosť, k akej sa mnohí nedopracujú ani za veľmi dlhý život.
Vieme, že naše srdce sa neuspokojí s málom, chce stále viac – chce lepšie pochopiť pravdu, mať viac lásky, preukázať dobro a ukázať krásu. A to nás privádza k Bohu, ktorý je absolútna Pravda, Láska, Dobro a Krása. A všetko pekné na zemi je len odrazom jeho vznešenosti. Z evanjelia vieme, že tento Boh je blízky a osobný, môžeme sa s ním stretávať a rozprávať v modlitbe, že je darcom života, zdrojom dobrého života a ponúka nám svoju pomocnú ruku už tu na zemi. On, Ježiš Kristus, nám tento pravý život v láske a pravde môže predĺžiť do večnosti. Veď hovorí: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ Preto spolu s Martou vyznajme: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“