Slávnosť Panny Márie Bohorodičky rok „A“

,,Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach.“(Lk 2,16)

Bratia a sestry, cez Pannu Máriu prišiel Boh – Ježiš Kristus na svet. My si ju dnes, na začiatku nového roka pripomíname ako Bohorodičku. Môže to v nás vyvolávať obdiv nad týmto tajomstvom.

Počas Ježišovho účinkovania boli situácie, kedy apoštoli a učeníci spoznávali Ježiša. Napríklad Ján pri rybolove: ,,To je Pán...“ Mária Magdaléna po zmŕtvychvstaní zisťuje, že to nie je záhradník, ale Ježiš.

Ježiš prišiel na svet cez Máriu, v tichosti, ukrytý v chudobe.

On prichádza v každom dieťati, ktoré sa narodí do rodiny. Hovorí sa ,,žena je v požehnanom stave“ – čiže Boh požehnal rodinu darom dieťaťa. Dieťa prináša Božie požehnanie do rodiny. Rodičia odovzdávajú pri počatí telo, ale Pán Boh dáva dušu.

Zamyslime sa nad príkladom rodičov, ktorí objavili Pána Boha prítomného v ich deťoch.

V rodine Jána a Magdy matka začala strácať záujem o deti, domácnosť. Po príchode zo zamestnania bývala vyčerpaná. Zdalo sa jej, že všetko je zbytočné, že nikde niet spravodlivosti ani lásky, ani pokoja. Toto strácanie životnej perspektívy ju začalo vnútorne rozleptávať a manžel jej nevedel pomôcť. Takto prešlo mnoho dní, až stretla jednu svoju známu. Magda nechcela veriť vlastným očiam, keď videla tu známu ako radostne vyhlásila: ,,Našla som šťastie, vo viere v Boha. Chodievam do kostola. Ak chceš, poď aj ty.“ Stalo sa. Pani Magda sa začala vracať k talentu viery, ktorý kedysi dávno zakopala. Začala objavovať jeho pravdivosť, krásu, súvis so životom. Manžel a deti badali na nej zmenu. Pokojná, usmiata, so záujmom o každého člena, všímavá i na jeho najmenšie potreby. A tak po nejakom čase začala s ňou chodiť na sv. omšu aj jej dcéra Terka, gymnazistka a potom aj dospievajúci syn Tono. Po večeroch sa začali spoločne aj modlievať. A potom prišli Vianoce. Ale aké? Pri Štedrej večeri sme si mohli tak hojne a srdečne pohovoriť, veď koľko zážitkov nám Pán požehnával každý deň, kým donedávna sme si pomaly nemali čo povedať. A keď sme dojedli, hovorí matka, zažila som ďalší zážitok: Tonko sa nezavrel do izby a Terka si nešla sadnúť ku svojej knihe, ale deti vzali gitaru a noty a spoločne sme si zaspievali vianočné koledy. Videla som, že každý žiari šťastím. O desiatej, deti odišli spievať do kostola a zostali sme s manželom sami. Po chvíli sa v tom tichu náhle ozval: ,,Koľko šťastia sme len za tých 18-rokov zmeškali“ . A potom dodal: ,,Poď, aj ja pôjdem s tebou na polnočnú. A odvtedy matka nechodievala na sv. omšu iba s deťmi, ale aj s manželom. To sa stalo vďaka Božej milosti, ktorú Pán vo vianočnom čase rozdáva plným priehrštím. A čo sa udialo o niekoľko mesiacov? V rodine im pribudol prírastok. Šťastný otec pri tej príležitosti vyhlásil: ,,Ale toto dieťa budeme už od malička vychovávať ináč ako tie staršie dve.“ Boli to zaiste vzácne slová z úst toho, ktorý by v tehotenstve bol videl ešte pred rokom hotové nešťastie.

Bratia a sestry, nech Panna Mária Bohorodička oroduje za nás, aby sme s radosťou objavovali Ježiša Krista v blížnom.