Jeden syn hovoril, ako mu práve toto Božie slovo z knihy Sirachovho syna pomáhalo pri jeho starnúcom otcovi. Ako si vďaka tomu veľa ráz zahryzol do jazyka, pomalšie a dlhšie vysvetľoval čo robí, pomalšie kráčal, dlhšie sedel pri otcovi.
Je veľa takýchto synov a dcér, ktorí sú oporou otcovi v starobe a majú v úcte matku.
To je jeseň života. To je sladké ovocie na konci, ktoré zberáme po dlhých námahách a starostiach. Určite nie je bez červíčka alebo hniloby. Ale naši starkí sú nám príkladom ako vedia všetko zužitkovať. Červíka vykrojiť a hnilobu odkrojiť. Vyžaduje si to veľa trpezlivosti, ale je to prejav vďačnosti, že prežili obdobia nedostatku a naučili sa všetko zužitkovať. Je to milosť môcť ich vidieť a zažívať to s nimi. Aj keď nie vždy je to ľahké.
A keď to prenesieme na duchovnú oblasť, ktorá nie je ďaleko, ale úzko prepojená s tým, čo vidíme, môžeme si uvedomiť, ako sa dostať ku peknej rodine a krásnej starobe.
Vidíme to u Jozefa a Márie. Ako ich životy, aj naše sú v Božom pláne. A oni sa nechávajú viesť Bohom, Cirkvou, aj okolnosťami svetového diania. Prijímajú teplo Božej milosti a navzájom si slúžia a usilujú sa, aby to ten druhý mal ľahšie, aby poslúžili. Už na začiatku sa červík snažil zničiť ich šťastie podozrievaním a nedôverou. Ale Jozef sa modlí a modlí sa aj Mária. Sú také chvíle, že sa nedá spolu modliť. Ale taká v ich vzťahu bola asi iba jedna, kým anjel Jozefovi nepovedal, že sa nemusí báť zobrať si Máriu za manželku. A odvtedy sa modlievajú sami aj spolu. Osobná aj spoločná modlitba. Vďaka nej vedia včas odísť a zachrániť sa pred Herodesom. Hoci nikomu sa pred jeho zákernosťou nepodarilo uniknúť.
A potom ich pracovitosť. Znova a znova začínať. Začínať v Nazarete, to bolo radostné. To poznajú mnohí mladomanželia, ako radostne – aj keď nie vždy ľahko – sa pripravuje hniezdočko pre ich dieťatko. Ale potom súpis, potom útek a neistota a treba začať znova. A potom návrat a zase začať znova, hoci doma. Ale kto vie ako to po rokoch vyzeralo. Mohlo to byť bolestivejšie ako začínať v cudzine. Ale začínajú. Znova a znova. Pracujú a prácou vychovávajú Ježiša.
Pred starobou je jeseň života, kedy sa zberá ovocie svojich námah.
Ako často my, kňazi počúvame ponosy manželov na toho druhého. Ale Pán nás aj potešuje, keď niekedy sú radi manželia, že môže povedať dôverne o svojej láske. Ako jedna babka, ktorá sa stará o svojho chorého manžela, hovorí – ja by som za neho aj dýchala – tak ho mám rada. Bez lásky, ktorej zdrojom môže byť len Boh sa nedá predstaviť tak náročná služba.
Modlime sa a v práci sa namáhajme a nebojme sa znova a znova začínať. Sme v Božích rukách a to je naše šťastie.
Amen.