Štvrtok Pánovej večere

Miloval ich do krajnosti

Evanjelista Ján, keď opisuje posledné hodiny Ježišovho života na zemi, pripomína nám, že On si bol plne vedomý toho, čo má pred sebou. Nadišla jeho „hodina“, ku ktorej už od začiatku smerovalo jeho konanie. Obsah tejto hodiny Ján opisuje dvoma slovami: odchod (metabasis) a láska (agape). Tieto dve slová sa vzájomne vysvetľujú. Obe totižto opisujú Ježišovu Veľkú noc: kríž a zmŕtvychvstanie. Ukrižovanie Krista je vlastne jeho vyzdvihnutím (vyvýšením). Ježišov odchod z tohto sveta do Božej slávy môžeme vo svetle viery vnímať ako prejdenie z nášho sveta k Otcovi. To však neznamená, že by tu Ježiš bol len na krátkej návšteve a vracia sa do neba. Odchod Krista je istou premenou. Berie so sebou svoje telo (ľudské telo), svoju ľudskú identitu.

On sa na kríži v akte sebadarovania sa, akoby pretavil a pretvoril do nového spôsobu bytia, v ktorom zostáva už odteraz naveky s Otcom a zároveň i s ľuďmi. Takto premieňa kríž, samotný úkon zabitia, na úkon darovania a lásky až do krajnosti. (Benedikt XVI.)

Tým slovom do krajnosti evanjelista Ján spája gesto umytia nôh učeníkom s posledným výdychom Ježiša na kríži a volaním: „Je dokonané.“ Prostredníctvom jeho kríža zažívame premenu. Naša existencia tu na zemi sa skrze kríž premieňa a naše bytie má účasť na Božej sláve. Keď zotrvávame pri Ježišovi, on nás vťahuje dovnútra premieňajúcej sily svojej lásky a náš život je poznačený „odchodom“ k Otcovi.

Blahoslavený Titus Zeman uvažoval o slovách apoštola Jána (My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. 1 Jn 3, 14) Je to iba láska, ktorá dokáže poznačiť prechod od smrti k životu. Vieme, že príbeh dona Titusa bol poznačený ilegálnymi prechodmi cez rieku Moravu s cieľom zachrániť mladých saleziánskych spolubratov vo formácii a iných kňazov. Avšak najhlbší prechod vo svojom srdci don Titus prežíval tým, že prešiel od strachu k viere, od logiky sveta k logike evanjelia, od života ustarosteného o seba samého k životu, ktorý ponúkol svojim spolubratom, od spôsobu, ktorým sa pozerá a na základe ktorého sa koná podľa ľudského zváženia k životnému štýlu, ktorý sa nechá usmerňovať Duchom Svätým.

Bratia a sestry, máme pred sebou dni, kedy sme pozvaní zotrvávať pri Pánovi. Je to vzácna chvíľa pre mnohých z vás. Dva roky sme poriadne nemohli sláviť veľkonočné sviatky. Nech nás sila Pánovej lásky vtiahne do tých udalostí, ktoré si budeme sprítomňovať a nech nás to vnútorne premieňa. Amen.