Malý Ježiš musel byť naozaj veľmi poslušný, keď sa jeho rodičia tak ľahko naňho v Jeruzaleme spoľahli.
Ale čím poslušnejší bol, tým väčšie bolo ich prekvapenie, keď ho po jednom dni cesty nenašli medzi pútnikmi v sprievode.
Mysleli, že sa nechtiac stratil v zástupe, začo v prvej chvíli obviňovali iste len seba.
Vyčítali si nedostatočnú starosť o Dieťa a šli ho hľadať.
Úplne ich však zmiatlo, ako čítame v päťdesiatom verši, keď sa dozvedeli, že ten vo všetkom poslušný chlapček to urobil úmyselne.
Zdalo sa im preto, že bude na mieste, ak ho upozornia na chybu vyčítavou otázkou: „Syn môj, čo si nám to urobil?“ Ale on im odpovedal otázkou: „Prečo ste ma hľadali?“

Týmto svojím zvláštnym počínaním dal dvanásťročný Ježiš rodičom i deťom vzácne poučenie pre isté situácie, ktoré sa môžu veľmi často objaviť aj v našich rodinách.
Napríklad pri voľbe stavu...
Ak chlapec alebo dievča zacíti v sebe povolanie zostať v Božom dome, ak pocíti chuť venovať sa Bohu službou blížnemu, musí jeho túžba, prípadne už rozhodnutie, zostať z pochopiteľných dôvodov v rodinnom kruhu tajomstvom.
Ak je žiadosť o rodičovské dovolenie v takomto prípade riskantným prezradením tohto tajomstva, môže vystať bez ohľadu na to, že sa urazia.
Na tejto ceste k Bohu nie je potrebné zohľadňovať ani najsvätejšie city k otcovi a matke.
V takomto prípade si môže láska dovoliť túto ukrutnosť – píše Hieronym Heliodorovi.
Toto nám Ježiš povedal najprv svojím príkladom na púti v Jeruzaleme, aby sa deti nebáli a rodičia nepohoršovali, keď to vyjadrí neskôr ako dospelý učiteľ aj slovami: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke... A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi... Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden.“

Ešte častejšie môže vzniknúť takáto situácia, ak dieťa, pod vplyvom Božej milosti zvnútra alebo výchovným pôsobením zvonka, dorastie v duchovnom živote na väčšiu výšku než jeho rodičia, a ak je v nebezpečenstve, že mu budú jeho odlišný názor a správanie zazlievať a hatiť ho. To sa obyčajne stáva pri prijímaní sviatostí a vôbec pri výrazne zvýšenom záujme o duchovnú sféru, čo rodičom kríži ich často veľmi prízemné plány, ktoré majú so svojím maličkým.

Nech zostane dvanásťročný Ježiš pre rodičov výkričníkom v takýchto situáciách, v ktorých zle chápu alebo aj zneužívajú svoju lásku.
A nech je vždy povzbudením pre deti, aby vedeli podľa jeho príkladu vykročiť vpred smelo, bez obzerania, s pocitom, že konajú správne.