Poslal ich po dvoch, kam sa sám chystal ísť...

Po dvoch...

Lebo kde sú dvaja v jeho mene, tam je aj On medzi nimi.

Šiel teda aj on s nimi, aby bol ich vnútornou silou a oni jeho vonkajšou reprezentáciou.

Poslal ich po dvoch... aby oboznamovali ľud s príchodom nebeského kráľovstva – kráľovstva pravdy, lásky a pokoja, aby boli učiteľmi kresťanstva, ktoré sa dá dostatočne rozvinúť a vyjadriť len vtedy, keď ho reprezentujú aspoň dvaja.

Ono je vlastne tým vzťahom, ktorý je medzi ľuďmi, čo kresťanstvo spoznali a prijali.

Poslal ich teda po dvoch, aby boli učiteľmi, ale aj preto, aby boli svedkami. Lebo len súhlasné svedectvo dvoch svedkov bolo legálne a platné (por. Dt 19, 15; Mt 18, 16).

A konečne aj preto, aby si boli na apoštolských cestách vzájomnou pomocou.

Zle je totiž byť človeku samému. Keď padne, nemá ho kto zodvihnúť (por. Kaz 4, 10). A pády na zaprášených i šmykľavých cestách ako dôsledky fyzického i duševného vyčerpania nie sú ani medzi Kristovými poslami nijakou zriedkavosťou.

Ak ich Pán posiela po dvoch kvôli svojmu kráľovstvu aj do každej rodiny, tak presne z tých istých dôvodov: aby učili, dosvedčovali a vzájomne si pomáhali v spojení s Ježišom Kristom, ktorý je všade tam, kde sú dvaja v jeho mene.

Zle je, ak jeden alebo aj obaja neučia, nesvedčia a vzájomne si nepomáhajú pri výchove tých, ktorých im zveril Boh.