Všetko, čo stvoril Boh tam úplne na začiatku, bolo mŕtve. Také bolo slnko, zem i moria. Ale nič z toho nebolo bez významu. Malo poslúžiť tomu ďalšiemu tvorstvu k rozvoju.
Lebo to, čo Boh ďalej tvoril, malo už život.

No nie v rovnakej miere.

Rastliny boli napríklad bez pohybu a bez citu. Kým zvieratá sa už aj hýbali, mali už aj cit na sebaobranu a na výchovu potomstva.

No človek dostal omnoho viac. On nielen že bol stvorený ako najdokonalejší Boží tvor na zemi, ale on o tom aj vedel - bol si toho vedomý.

Boh ho stvoril na svoj obraz tým, že mu dal aj rozum a slobodnú vôľu. Ba ponúkol mu napokon ešte aj taký život, aký má on sám, život bez konca, ktorý sa nemíňa ani dňami, ba ani rokmi, a pritom je niečím takým, čo oko nevidelo, ucho nepočulo a do ľudského srdca nevystúpilo.

Okrem toho sa Boh postaral aj o spojenie, o most, ktorým by tento jeho večný život mohol postupne prechádzať od neho k nám. Urobil tak prostredníctvom svojho Syna, ktorý nám povedal: Kto bude jesť moje telo a piť moju krv, bude mať v sebe tento večný život...

Tí, čo to prvý raz od neho počuli, nerozumeli, a pretože mu ani neverili, keď im to zopakoval, šomrali a odišli...

No niektorí zostali a pretože mu verili, čakali na vysvetlenie, ktoré im dal, ale až v tej noci, keď bol zradený, keď vzal chlieb, do ktorého sa vložil i so svojím večným životom a o ktorom im povedal: Toto je moje telo...

Ale ako je to, že mnohí, čo prijímajú tento chlieb, nejavia známky toho Kristovho nového života...?

A vysvetlenie?

Chyba bude najskôr v tom, že delia Krista, že ho neprijímajú aj v jeho ďalších dvoch prítomnostiach. Neprijímajú ho celého. Možno ho neprijímajú v tej jeho prítomnosti, ktorú vyjadril pred svojimi apoštolmi: Kto vás prijíma, mňa prijíma... alebo v tejto ďalšej: Čo ste jednému z mojich najmenších bratov urobili, to ste mne urobili...

Podľa všetkého tu treba hľadať hlavnú príčinu, pre ktorú necítiť ešte v ich počínaní prejavy toho života, ktorý je vrcholom všetkého, čo Boh vo svojej láske mohol človeku ponúknuť.