A všetkých bude učiť sám Boh – hovorí Učiteľ z Nazareta... Zrejme najprv o tom najdôležitejšom, t.j. o sebe.

Každému povie o svojej existencii i o vlastnostiach svojho bytia.

Najprv dielami svojich rúk.

Výškou hôr a šírkou morí povie každému o svojej veľkosti a sile.

Pestrosťou našich lúk a záhrad o svojej kráse.

Obdivuhodnou usporiadanosťou vesmírnych telies o svojej múdrosti a všetkým, čím sa živíme a odievame, o svojej láskavej starostlivosti o každého z nás.

Ale ako stvoriteľ, usporiadateľ a udržiavateľ všetkého nezjavuje nám len to, čím je, ale aj to, čo od nás chce.

Veď nás nestvoril len tak pre nič za nič; nevyvolal nás z ničoty do existencie len z akéhosi rozmaru. Každý z nás má v jeho pláne nejakú úlohu, nejaké poslanie, nejaký cieľ...
A tieto druhé tajomstvá, tajomstvá svojej vôle, zjavuje nám cez to zariadenie, ktoré my voláme svedomím. V ňom máme základné normy správania sa voči nemu, voči sebe a voči blížnym.

A ten, čo sa dá poučiť tým, čo je okolo nás i v nás, príde ku mne – ubezpečuje nás Ježiš Kristus.

A potom?

Potom bude takého on sám učiť.

Každému bude osobne hovoriť, kto príde k nemu od Otca. Bude ho postupne oboznamovať s cestou spásy svojím príkladom i slovom. Po svojom odchode k Otcovi nás učí. A veľmi konkrétne. Hovorí nám skrze svojho Svätého Ducha vo svojej Cirkvi o všetkom, čo máme robiť a čoho sa zbaviť, aby sme dosiahli večný život.

Naozaj?

Celkom iste. Ak veríme v jeho slová, ktoré povedal svojim apoštolom a ich nástupcom: Kto vás počúva, mňa počúva, a keď mňa tak aj môjho Otca, ktorý ma poslal.