Aby sme lepšie pochopili, čo nám chcel Pán povedať touto svojou obraznou rečou, pripomeňme si niektoré vlastnosti ohňa.

Aspoň tie najznámejšie.

Oheň je najprv svetlom, ktoré nám umožňuje poznať veci, čo nás obklopujú, a ako taký je symbolom Pánovej pravdy.

Toto jej svetlo nám prináša na svet vo svojom slove i vo svojom príklade.

Tak nám to povedal on sám: Ja som sa nato narodil, nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Ja som pravda. A ešte výraznejšie týmto slovom: Ja som svetlo.

Keď sa priblížime k ohňu, vnímame okrem jeho svetla aj jeho teplo.

Ono nám zas predstavuje Otcovu lásku, ktorý tak miloval svet, že poslal svojho Syna, aby nik nezahynul z tých, čo v neho uveria.

Ak vložíme do ohňa ako do zdroja svetla a tepla zlato, symbol toho, čo máme najvzácnejšie, zistíme jeho ďalšie dobrodenie. Spáli všetko to nepravé, čo ešte aj v tých našich najlepších skutkoch nie je žiadúce, ak majú patriť k pokladu, ktorý si ukladáme v nebesiach.

Okrem toho má oheň aj schopnosť spájať, zjednocovať.

Keď doňho vložíme tvrdé a chladné kovy, rozžiaria sa a zmäknú tak, že sa zlejú, spoja do pevnej jednoty. V tomto prípade oheň predstavuje to, čo má Pán medzi nami najradšej. Hovorí: Po tom budú ľudia poznať, že ste mojimi učeníkmi, keď budete mať lásku jedni k druhým.

Nakoľko je oheň vychádzajúci z jeho slova dynamickou skutočnosťou – môže totiž pohasnúť i rozhorieť sa a meniť potom i svoje okolie – náš Pán si praje, aby vzplanul, aby bol stále viac svetlom i teplom, stále viac očisťujúcou i zjednocujúcou silou...

Pre zvýšenie týchto jeho účinkov treba naň stále prikladať niečo, čo ho roznecuje, a stále niečo ničiť, čo ho udúša, no najmä to, čo ho znemožňuje.