Veľa dôležitého nám povedal Pán týmto svojím podobenstvom.
To najdôležitejšie je uložené v dvoch vetách.
V tej, ktorou nás charakterizuje ako takých, ktorí sú stále nespokojní a šomrú preto, že aj tí, čo sa toľko nenamáhali a nemodlili, dostali od Boha toľko, čo oni, ba aj viac.
A v druhej, rovnako dôležitej vete nás presviedča, že nie je k nám nespravodlivý ako Hospodár, ak dáva niektorým viac, ako si zasluhujú. Veď mu naozaj niet čo vyčítať, ak dáva každému, čo mu patrí zo spravodlivosti a niekomu ešte niečo pridá z lásky.
Ak tu, v tomto podobenstve ide o pozvanie do vinice, ktorou je jeho Cirkev, musíme uznať i vyznať, že to v nej vyzerá naozaj biedne tam, kde sa naše individualistické Ja ešte nepremenilo vplyvom nášho záujmu o jej prosperitu na kolektívne My; kde sa ešte nevieme potešiť, ak niektorý brat alebo sestra, ktorí len teraz nastupujú v nej do práce, by dostali, keď príde večer a noc nášho života, takú istú odmenu ako my...
V Božom kráľovstve nezáleží na tom, kedy kto bol pozvaný, ale ako preň pracoval, s akou láskou, ochotou a vytrvalosťou.
A tu bude vari vhodné ešte pripomenúť, že závidieť Božiu priazeň svojmu bratovi alebo sestre, patrí do kategórie hriechov proti Duchu Svätému, ktoré sa neodpúšťajú ani v tomto ani v budúcom živote.