Z prípadu Boháč a Lazár sa dozvedáme, že ako posledný všeobecný, tak aj posledný osobný súd nad človekom bude sa konať na základe toho, či počas svojho života konal skutky milosrdenstva voči svojim trpiacim ľudským bratom.
Ježiš Kristus, ktorý nás príde súdiť, je v nich totiž tajomne ukrytý kde trpí spolu s nimi hlad, smäd, nahotu, chorobu alebo osamotenie...
Ak tu preňho nič neurobíme, postaví si nás pri súde vľavo, medzi odsúdených. Ak sa budeme namáhať, dostaneme sa z jeho rozhodnutia napravo, medzi vyvolených.
Hovorí nám to On sám prostredníctvom svojho evanjelistu (Mt hlava 24).
Z prípadu Boháč a Lazár sa okrem iného aj to dozvedáme, že medzi Sudcovou pravou a ľavou stranou zíva priepasť, cez ktorú nikto neprejde, ak sa o to neusiloval počas svojho pozemského života konaním skutkov telesného alebo duchovného milosrdenstva.
Pretože boháč, zaslepený svojimi príjemnosťami, nevidel Lazára zblízka, zbadal ho po svojej smrti zďaleka. Ale ako Lazár neokúsil jeho pomoc zaživa, tak po smrti on neokúsil Lazárovu... Priepasť, ktorá bola medzi nimi v živote, sa už po smrti nedala preklenúť.
Taká je Božia spravodlivosť...
V živote je relatívna, ovplyvniteľná Božím milosrdenstvom, modlitbou a konaním kajúcich skutkov. Po smrti nadobúda povahu bezvýnimočnosti.
A tu by bolo treba zamyslieť sa, na akých konkrétnych modlitbách a dobrých skutkoch my staviame svoju nádej na večnú odmenu...
Keď posledným svojím výdychom sfúkneme sviecu vlastného života, už nám nikto nepomôže. Ani Lazár, ani otec Abrahám.
A Mária, Matka milosrdenstva sa v tej samej chvíli zmení na Zrkadlo spravodlivosti...
My zaiste nechystáme každý deň nákladné hody. Veď ani nemáme z čoho. Ale keby sme aj mali, pokladali by sme to za nemúdre. Koľko Lazárov však denne žobre u nás o iný chlieb, o ten duchovný, ktorým priam oplývame...
A možno máme týchto duchovných žobrákov aj vo svojich vlastných rodinách a možno ich je dosť aj v našom najbližšom okolí, možno už hneď za bránou u susedov, v zamestnaní pri tom istom pracovnom stole, alebo v tej istej školskej lavici.
A čo ešte potrebujeme, aby sme sa dostali na pravú stranu?
Milosť Božiu, s ktorou môžeme našťastie pri takejto snahe vždy počítať.
A okrem toho?
Už nič, len odvahu...