Odozva

Rozprávala mi kolegyňa: V nedeľu sa náš 9-ročný syn Kornel ponúkol pomôcť s prípravou obeda. Potešila som sa, pretože v poslednom období som si všimla, že sa rád nechá obslúžiť inými. Počas prípravy obeda bol naozaj pomocou, bola som prekvapená, že si sám všimol aj detaily – napríklad keď bolo treba umyť použitý riad. Tešil sa, že som mu dovolila prestrieť stôl podľa jeho fantázie. Keď sme mali už skoro všetko hotové, poslala som ho do špajzy po slivkový kompót. Priniesol ho, ale vtedy, keď ho chcel položiť na linku, fľaša sa mu vyšmykla, vypadla mu z rúk a rozbila sa na kuchynských dlaždiciach. Slivky, črepy a lepkavá šťava boli zrazu skoro všade. Kornel sa na mňa vystrašene pozrel.

Nič som nepovedala. Pán Boh mi vnukol, že zlou reakciou by som teraz všetko pokazila. Keď sme sa chvíľu obaja pozerali na to „nešťastie“ na zemi, ozvala som sa: „To nič. Neboj sa. Teraz to spolu upraceme.“ Uvidela som úľavu v jeho pohľade a slzy, ktoré mal v očiach, si rýchlo utrel rukávom. Po uprataní kuchyne sme mohli spokojne zavolať
ostatných na obed.

O pár dní, po návrate z obchodu, som ukladala nákup do skriniek. Zachytila som rukávom sklenenú dózu s kakaovým práškom, tá sa vyšmykla, spadla najskôr na linku, a potom na zem. Zopakoval sa scenár z nedele. Bolo to ešte horšie ako slivky. Prášok bol rozsypaný na linke, na zemi, pri šporáku a inde. Starší syn ihneď pribehol s vysávačom, za ním sa objavil Kornel. Deti na mne videli, ako som nahnevaná sama na seba pre neopatrnosť. Znepokojnela som a prejavilo sa to na mojej reči. Vtedy pristúpil ku mne Kornel, objal ma a povedal: „Mami, to nič. Neboj sa, pomôžeme to upratať.“

Keď sme sa večer rozprávali, vyjadrila som mu, ako mi dobre padla jeho blízkosť a upokojujúce slová. Na to on odvetil: „Ale veď aj ty si mi tak hovorila, keď som rozbil tie slivky....“

Vtedy som si uvedomila, že všetko, čo deťom poviem, každá moja reakcia bude mať odozvu. Nie len tie pozitívne reakcie a slová, ale aj tie negatívne. Naozaj sa do detí všetko zapisuje.