Drahí bratia a sestry,
Božie Slovo, ktoré nám pred chvíľou zaznelo, nám pomáha lepšie pochopiť dnešný sviatok. Prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša opisuje veľký pohyb a výzvu k radosti, ktoré súvisia s posvätným mestom Jeruzalemom. Toto proroctvo zaznieva v ťažkých a náročných dňoch pre Izrael, ktorý sa vrátil zo zajatia. Problémy a ťažkosti navôkol (ruiny stavieb, rozvrat spoločnosti), ale predovšetkým mentálny a duchovný rozvrat jednotlivcov, ktorý už prestali dúfať. Volanie proroka je v úplnom protiklade k tomu, čo Izraeliti prežívajú. Vstaň, pozdvihni svoje oči a dívaj sa. Tieto tri slovesá nám môžu v krátkosti pripomenúť konanie mudrcov, ktorí prichádzajú sa pokloniť novonarodenému Ježišovi.
Vstať – niekedy to môže byť veľmi náročné prekonať stav, kedy sa človek ocitne v paralýze a problémy mu znemožnili akýkoľvek vnútorný alebo mentálny pohyb. Znechutenie zo skazenej spoločnosti (vojny, rozdelenia, zloba...) môže človeka natoľko ovplyvniť, že „sedí ako kôpka nešťastia“ a nevidí zmysel života. Utápa sa v bedákaní, nariekaní a lamentovaní, ale to všetko ho natoľko paralyzuje, že mu to znemožní akýkoľvek pohyb, ktorý by rozbehol „revolúciu lásky.“ Božie Slovo však zaznieva rovnako aj dnes. Vstaň, neprepadaj beznádeji. Boh je nad tým všetkým. On to má vo svojich rukách a riadi chod dejín a chce naše dobro – našu spásu.
Pozdvihnúť svoje oči – ako pripomína pápež František, je to pozvanie vyjsť z úžin obmedzenej vízie, oslobodiť sa od diktatúry vlastného ja, ktoré vždy inklinuje uzatvárať sa do seba a do vlastných obáv. Sme poznačení individualizmom a v mnohých situáciách nášho života volíme si jednoduchšiu cestu – chrániť si svoje „ja“ pred budovaním sveta „my“. Konfrontovať sa s iným, vstúpiť do poctivého dialógu, mentálne sa nastaviť, aby som bol schopný empaticky počúvať – to všetko sú kroky k budovaniu sveta, v ktorom víťazí „my“ (spoločenstvo) nad „ja“ (individualizmom). Tento zraz dvoch úplne odlišných svetov môžeme vnímať aj v evanjeliu, kde spoločenstvo hľadajúcich mudrcov naráža na individuálne záujmy Herodesa.
Dívať sa /žasnúť – novonarodený kráľ, kvôli ktorému prekonávajú mudrci obrovské vzdialenosti, je dieťaťom. Uvidieť v dieťati kráľa a klaňať sa mu, dokáže len ten, kto vie žasnúť. Božie zázraky sú ukryté v „malých“ udalostiach nášho života a rozpoznať v nich Božie pôsobenie dokáže len ten, ktorý hľadí očami viery a žasne. Sme poznačený mentalitou, ktorá je ochudobnená o úžas, pretože veľa veci je dostupných, dosiahnuteľných vďaka nášmu konaniu/úsiliu. (Mnoho veci si dokáže človek zakúpiť, zaplatiť za ne.) Ale Boh je štedrý darca, On nás obdarúva mnohými milosťami. Majme teda oči otvorené a žasnime jeho konaním.
Vstaňme teda, vyznajme našu vieru v Všemohúceho Boha, pozdvihnime svoj zrak a uvedomme si, že sme sa tu zišli ako spoločenstvo veriacich. Ale predovšetkým prosme si od Ducha Svätého dar žasnúť – aby sme ho aj dnes „uvideli“, keď sa k nám v pokore priblíži a stane sa chlebom.
Amen.