I
Udalosti, ktoré sa odohrali v deň Kristovho zmŕtvychvstania, šli za sebou pravdepodobne v takomto poriadku: Hneď zavčas rána išli Mária z Magdaly a druhé dve ženy k hrobu.
Kým tie dve kupovali, čo bolo ešte treba na zabalzamovanie Pánovho tela, Mária sa ponáhľala na miesto, kde ho uložili.
Keď prišla k hrobu, a ten bol prázdny, obrátila sa a bežala späť, aby to oznámila Petrovi a Jánovi.
Medzitým prišli k hrobu aj jej spoločníčky.
Tie stretli pri hrobe anjela, ktorý im vysvetlil, prečo nie je v ňom Ježišovo telo. Aj tieto sa hneď pobrali oznámiť, čo videli.
Nato prišli k hrobu Peter a Ján.
Keď sa na vlastné oči presvedčili, že je tak, ako im vravela Magdaléna, vrátili sa.
Keď potom Mária Magdaléna prišla znova ku hrobu, stretla sa tu s Pánom.
Ostatným dvom ženám sa Ježiš zjavil vtedy, keď plné strachu utekali so zvesťou do mesta.
Zázrak svojho zmŕtvychvstania oznamoval Pán len postupne.
Ako vidno, voči svojim učeníkom bol veľmi ohľaduplný. Najprv im dal stráviť skutočnosť prázdneho hrobu, až potom ich oslovil prostredníctvom svojho anjela, posmeľujúc ich, aby sa nebáli (Mk 16, 6; Mt 28, 5).
K viere vo svoje zmŕtvychvstanie ich viedol tým, že poslal k nim ženy a cez ne im pripomenul svoju predpoveď ohľadom stretnutia v Galilei.
Osobne sa im ukázal, aby im zveril poslanie, až po všetkých týchto prípravách.
A celým týmto postupom akoby chcel pripomenúť, že aj nám dá skúsiť svoju blízkosť a zverí nám určité poslanie až potom, keď uveríme i vykonáme, čo nám oznámil cez svojich poslov.
II
Vy sa nebojte! – Viem, že hľadáte Ježiša... Tí nech sa boja, čo ho nehľadajú...
Spomeňte si – ako vám povedal...
Ak sa budete držať jeho slova, nebudete ho hľadať tam, kde nie je, a nebudete mu nosiť voňavé masti, ktoré vôbec nepotrebuje...
Oznámte mojim bratom. – Zvestujte im moje vzkriesenie, ktorým aj ich vyzývam vstať z hriešneho strachu k novej viere a touto vierou k novému životu...
III
Vzkriesenie vždy predpokladá smrť. Tak v telesnom, ako aj v duchovnom význame.
Márne by sme teda čakali, že sa v nás objaví život podľa Krista, ak najprv nezničíme v sebe život podľa tela, podľa jeho klamných žiadostí.
Ak nezabijeme v sebe starého človeka, nemôžeme sláviť vzkriesenie nového.
Máme príležitosti, v ktorých ho možno v sebe dochytiť.
A sú aj rady, ako sa ho zmocniť, ako ho utlmiť a ako ho zo seba odstrániť.
A sú aj prostriedky.
Cirkev nám stále nejaké dáva.
Nič iné tu netreba, len vôľu. Ak sa táto spojí s Božou milosťou, ktorá je poruke každému, kto úprimne chce, Božia vôľa ohľadom nás sa stane skutočnosťou.
IV
Pane, veľmi často a veľmi silno sa v nás hlási k slovu starý človek.
Pomôž nám, aby sme ho pomocou Cirkvi mohli objaviť, zmocniť sa ho i umŕtviť, a tak sláviť vzkriesenie nového človeka, ktorý je stvorený podľa pravdy a spravodlivosti, ktorý je stvorený podľa teba, Pane. Amen.