I
Pri druhom rozoslaní učeníkov šlo o šesťkrát väčšie množstvo ako pri prvom. Táto okolnosť hovorí o rastúcom počte Ježišových nasledovníkov, ale hlavne o jeho záujme splniť Otcovo prianie a čím viac rozšíriť blahozvesť...
Niektorí vykladači Písma vidia v tomto druhom rozoslaní učeníkov náznak Ježišovho záujmu o pohanov.
Rozoslaním Dvanástich vyjadril vraj svoj záujem o dvanásť izraelských kmeňov.
Rozoslaním týchto ďalších o sedemdesiatdva národov, na ktoré Kniha Genezis (Gn 10) delí celé ľudstvo.
Obidvojich poslal pred sebou, kam chcel sám prísť, aby mu pripravili pôdu ako rozsievačovi alebo urovnali cestu ako kráľovi.
Ak ich poslal po dvoch, urobil tak zaiste preto, že podľa Knihy Deuteronómium (Dt 19, 15) sa len svedectvo dvoch pokladalo za hodnoverné.
Ale predovšetkým preto, že evanjelium, ktoré mali ohlasovať, dá sa dobre pochopiť len zo vzájomného vzťahu tých, ktorí podľa neho žijú.
Lukáš nám nezabudol pripomenúť, že táto druhá skupina vierozvestov dostala tie isté smernice ako prvá, z čoho sa dá uzatvárať, že aj v tomto prípade išlo o to isté poslanie a potom zrejme aj o tie isté právomoci...
Tým sa však nechce povedať, že by Dvanástim nebolo zostalo prednostné postavenie medzi učeníkmi.
Za poslaním sedemdesiatich dvoch nasledovala výzva prosiť Pána žatvy o ďalších robotníkov.
A tá nebola daromná.
Učeníci prosili, a o čo prosili, aj dosiahli. Dôkazom toho je, že Ježiš i dnes dáva ešte prostredníctvom svojej Cirkvi mnohým to isté poslanie a tie isté právomoci.

II
Poslal ich po dvoch – lebo povahu jeho kráľovstva možno najľahšie pochopiť zo vzájomnej lásky jeho ohlasovateľov. A k láske sú potrební vždy aspoň dvaja.

Poslal ich pred sebou. – Učil ich chodiť vpredu pred inými tak, ako chodil on pred nimi.

Kam sa sám chystal ísť. – Veď čo by to osožilo Božiemu kráľovstvu, keby šli tam, kde on neplánoval prísť?

III
Ak Pán poslal učeníkov po dvoch, tým nezamietal individuálny apoštolát.
Ale zdôraznil, že ten, ktorý robia v jeho Cirkvi spoločne aspoň dvaja, je účinnejší...
Ak to vieme, mali by sme sa snažiť o spojenie s inými. Ale pritom sa aj pýtať, čo je skutočným dôvodom našej apoštolskej jednoty, v ktorej chceme žiť a pracovať...
Keby to bola len prirodzená sympatia alebo strach z osamotenosti, bolo by to málo.
Ba ešte menej ako málo...
Ďalej sa treba pýtať, či si spoluprácu nemýlime s nejakým nie dosť ohľaduplným dirigovaním tých, ktorí sú od nás mladší alebo menej skúsení...
Či tých, ktorých nám Cirkev pridelí pre spoluprácu v Božom kráľovstve, prijímame ako bratov a sestry?
A manželia pod vplyvom tohto Božieho slova si majú uvedomiť, že sú celkom osobitnou apoštolskou dvojicou, povolanou pripravovať cestu Pánovi do svojej vlastnej rodiny.
Každý z nás je teda niekam pozvaný a poslaný.
Kto a kam, nech nám to povie Duch Svätý aj týmto rozjímaním a nezabudnime ho o to prosiť s vytrvalosťou.

IV
Pane, keď plníme svoje poslanie, pomáhaj nám zbaviť sa najprv sebectva, ktoré je prvou prekážkou tvojho kráľovstva, kráľovstva jednoty a lásky.
A nauč nás bratsky spolupracovať, aby sme svedectvom jednoty mohli účinnejšie hovoriť k svetu a zvolávať naň tvoje požehnanie. Amen.