I
Šimon z Cyrény bol nútený pomáhať nášmu Pánovi zvonka – poslušnosťou štátnemu zákonu.
Ženy boli k tomu nútené zvnútra – svojím prirodzeným sklonom cítiť so slabými a trpiacimi...
Zaujímavé je, že v evanjeliu nestretáme ani jednu, ktorá by mu bola ublížila.
To robili len muži.
Naopak, o mnohých sa dozvedáme, nevynímajúc ani Pilátovu ženu, že s ním cítili a snažili sa mu pomôcť.
Tie, o ktorých tu čítame, boli súcitné, ale i odvážne. Zákon (Dt 21, 22) totiž nedovoľoval náreky nad odsúdenými. Ich plač tu teda do určitej miery vyznieval ako verejný protest.
Ani Ježišovi nebol ľahostajný.
Ale rozhodol sa urobiť ho užitočnejším.
Preto im povedal: Neplačte nado mnou...
Neplačte nad zeleným stromom, ktorý vyženie ratolesti a bude prinášať ovocie.
Plačte nad suchým, a tým ste vy a vaše deti, vaše mesto a celý váš národ...
No vlaha vašich kajúcich sĺz ešte môže oživiť, čo uschlo. Nevedno, či po týchto jeho slovách prestali ženy plakať nad ním, či sa zamysleli a pokračovali potom v kajúcom plači nad sebou...
Ale stačí, ak vieme, čo máme my robiť pod vplyvom týchto Pánových slov.
II
Neplačte nado mnou. – Kráčam síce ako porazený, ale k víťazstvu. Idem na smrť, ale cez ňu k novému, krajšiemu a trvalejšiemu životu.
Plačte nad sebou. – Zmeňte teda smer svojich sĺz...
Nech nepadajú von.
Bola by to škoda...
Nech padajú dovnútra, aby vám obmyli srdcia...
A nad svojimi deťmi – ktoré sú ovocím vášho života. Strom sa bude totiž takto súdiť – podľa toho, čo priniesol.
III
Bolesť, ktorá zraňuje telo, je zlá.
Ale hriech, ktorý zraňuje dušu, je horší.
Ak sa vieme rozcítiť nad dokaličeným ľudským telom, ale zostávame pritom úplne ľahostajní voči trpiacej, možno i umierajúcej duši, je to veru vážna chyba...
Najmä ak ide o našu vlastnú alebo o duše tých, ktorých nám zveril Boh.
Aj na túto našu pomýlenosť myslel Pán, keď na svojej ceste na Golgotu posledný raz spĺňal svoju prorockú úlohu...
IV
Pane, veľmi sa vzrušíme, keď sa dotkne tela bolesť, najmä taká, ktorá môže viesť k smrti...
Prosíme ťa, daj nám takúto citlivosť aj tam, kde ide o dušu. Nech vždy zavčasu zbadáme a s tvojou milosťou urýchlene odstraňujeme, čo ju ničí a zabíja. Amen.