I
Niektorí Jeruzalemčania vedeli, že predstavitelia cirkvi a národa už od minulých sviatkov striehnu na Učiteľa z Nazareta, aby ho zmárnili.
Divili sa preto, keď ho videli slobodne sa pohybovať pomedzi ľud. A ešte väčšmi sa divili, keď ho našli učiť v chráme a opakovať tie isté tvrdenia, pre ktoré ho poprední z ľudu chceli zabiť.
Čo sa stalo?
Či ho vari aj vrchnosti pokladajú za Mesiáša?
Ak je tak – hovorili jedni – mýlia sa.
Veď podľa všeobecného presvedčenia nikto nebude vedieť, odkiaľ príde Mesiáš. V Prorokoch je síce napísané, že sa narodí v Betleheme, ale potom má žiť až do svojho vystúpenia v nebi, a ak na zemi, tak na niektorom úplne neznámom mieste.
O tomto sa však vie, že pochádza z Nazareta...
A či by mohol robiť také znamenia, keby nebol Mesiášom? – namietali druhí.
Tieto dve protichodné mienky vyvolávali v ľude neistotu a pravdepodobne aj dosť hlučné hádky...
Ježiš nebol rád tomuto sporu, postavil sa preto k niektorému stĺpu v chrámovej predsieni a znovu hovoril o svojom božskom poslaní.
A hlasnejšie ako doteraz. Volal – píše evanjelista.
Ale ako sa zdá, i tentoraz márne.
Vžité predstavy a prevzaté mienky o Mesiášovi boli silnejšie ako jeho hlas a silnejšie ako skutky, ktorými až dosiaľ presviedčal, že je Otcov Syn.

II
O tomto vieme, odkiaľ je. – Keby sme nevedeli, možno by sme ho prijali...
Reč jeho skutkov je síce jasná, ale prieči sa našim predstavám a našim chutiam.
Slová našich predkov nie sú také jasné, ale nám viac vyhovujú.

III
Je to veľká zodpovednosť mať nesprávne predstavy o Ježišovi Kristovi... a potom ich aj v iných tvoriť.
Koľkí by ho prijali a mohli by sa zachrániť pre večný život, keby z každého nášho slova a z každého nášho činu čítali, že Ježiš je Otcovým Synom, našou cestou k Otcovi, naším budúcim Sudcom a Odplatiteľom...
Mali by sme si preto dobre všimnúť, s akou úctou vyslovujeme jeho meno, s akou svedomitosťou a s akou radosťou prijímame a odovzdávame náuku, ktorú má od Otca, a s akou vytrvalosťou ju uživotňujeme.
Najmä tam, kde sa naša viera v jeho Božie synovstvo stretá s nepochopením, posmechom, prípadne i prenasledovaním... Veď ako sa môžu iní dozvedieť, odkiaľ je ako Boh a odkiaľ je ako človek, ak nie cez nás, ktorí ho z Božej milosti už poznáme? Nemôže nám byť teda ľahostajné, ako vyjadrujeme svoje poznanie, ktoré o ňom máme.

IV
Nebeský Otče, ešte sme veľmi rozdielni v názoroch a v postojoch voči tvojmu Synovi a nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi.
Je medzi nami ešte veľa nejednoty pri chápaní jeho skutkov a pri vysvetľovaní jeho slov, a potom i veľa bolestných sporov a nechutných hádok, ktoré namiesto viery plodia neistotu v tých, čo nás pozorujú a počúvajú.
Prosíme ťa, aby pomocou toho svetla, ktoré pri poznaní tvojho Syna len ty môžeš dať, vznikala a rozmnožovala sa medzi nami tá jednota, ktorá sa má stať pre svet svedectvom o tom, že tu bol a že si ho ty poslal. Daj nám ju, Otče, čím prv dosiahnuť. Amen.