I
Ježiš prišiel do Jeruzalema v polovici sviatkov, to je asi na štvrtý deň.
Ako ostatní muži ubytoval sa v stánku zo zelených vetiev niekde na svahu Olivovej hory (Jn 8, 1), odkiaľ chodil vyučovať do chrámového nádvoria.
O poslucháčov sa nemusel starať.
Už ho čakali.
Keď sa započúvali do jeho slov a divili sa, že pozná Písma tak ako nikto, hoci nechodil k žiadnemu rabbimu, prezradil im, že náuku, ktorú im podáva, má priamo od Boha, ktorý ho poslal.
Prítomných zákonníkov veľmi pobúrilo toto vyhlásenie. Podľa nich to bolo až príliš, čo hovoril a čo robil...
Keď bol minule v Jeruzaleme, uzdravil porazeného, a hoci bola sobota, kázal mu nosiť si lôžko.
A teraz sa zas dáva do takého vzťahu s Bohom, ktorý možno právom nazvať rúhaním.
Mal by vedieť, že Zákon oboje trestá smrťou.
Možno sa už začínali očami dorozumievať, ako ho zovrieť a chytiť, keď ich náhle zastavil. Obvinil ich z takého istého priestupku, aký jemu pripisovali.
Ak pokladajú obriezku za uzdravenie, prečo ju robia v sobotu? – opýtal sa ich.
V sobotu je predsa zakázané uzdravovať. A prečo je ich uzdravovanie bohumilým činom a prečo je pomoc, ktorú on poskytol porazenému, trestuhodným priestupkom?... Keď to počuli, museli uznať, že hoci sa neučil, nevedia mu odpovedať.
II
Moje učenie nie je moje – ale toho, ktorý ma poslal. To vám hovorím, aby ste vedeli, aký som ja učiteľ.
Tých, ktorí ma počúvajú, učím pripisovať Bohu, čo je Božie.
Kto chce plniť Božiu vôľu – ten spozná, že moje učenie pochádza od Boha...
Kto sa Božej vôli vyhýba, ten bude pokladať aj to najzrejmejšie Božie slovo za osobný názor toho, kto mu ho podáva.
III
Je veda o Bohu, ktorej je možné naučiť sa od ľudských učiteľov. Ale je aj taká, ktorú dáva Boh človeku priamo, ako dar…
Bolo by dobre, keby sme si začali viac ceniť tento druhý prameň poznania.
Ak ešte radi prerušujeme jednoduchých, ale nábožných, aby sme ich opravovali a dopĺňali múdrymi, odbornými výrazmi, zdôrazňujúc svoju školu, svoju odbornosť a svoj naširoko-ďaleko známy diplom, namiesto toho, aby sme počúvali, čo Boh hovorí cez slovo a správanie sa aj týchto maličkých, ešte nemožno povedať, že sme vstúpili do školy, v ktorej sa učil náš Pán Ježiš Kristus...
IV
Pane, keď ľudia obdivovali tvoje učenie, ty si sa pred nimi nevystatoval svojou múdrosťou...
Poukazoval si na toho, od ktorého si ju dostal, a tak si každým svojím slovom i skutkom šíril Otcovu česť...
Nauč, prosíme, aj nás takto vyznávať autora všetkých našich schopností, aby ho čím viacerí spoznali a spolu s nami oslavovali. Amen.