I
Evanjelisti sa nezapodievajú podrobným opisom križovania, ktoré predstavuje tretiu a poslednú etapu Pánovho mučenia.
Azda preto, že tento druh popravy bol súčasníkom dosť známy.
A možno preto, že im išlo výlučne o duchovný význam Golgoty.
Ale nám určite poslúži, ak si aj pomocou mimobiblických prameňov postavíme pred oči hrôzu tohto trestu, ktorý nasledoval hneď po súdnom výroku.
Podľa vtedajšej praxe ho vykonávali štyria vojaci pod dozorom stotníka, ktorý sa mal postarať o jeho správny priebeh, o stráž pri odsúdenom a o ohlásenie jeho skonu.
Zvislé drevo čakalo odsúdeného na popravnom mieste. Priečne a tabuľku s nápisom viny si prinášal sám.
Kvôli výstrahe prechádzal obyčajne najrušnejšími ulicami. Poprava sa začínala vyzliekaním.
Odsúdencov vyzliekali obyčajne donaha. Keďže však Židia boli v tomto ohľade citliví a Rimania pomerne dosť zohľadňovali mravy podrobených národov, v ich krajine sa na bedrách odsúdenca nechával kúsok látky.
Po odňatí rúcha vojaci priviazali alebo pribili ruky odsúdeného na priečny trám, ktorý potom vytiahli a pripevnili na vrchol zvislého. Nohy pribíjali cez chodidlá pred pätou o zvislé drevo zo zeme. Ruky prerážali klinmi cez zápästie, pričom sa vyhýbali tepnám, aby nedošlo k vykrvácaniu a muka kríža mohla tak trvať čím dlhšie.
U niektorých nastávala smrť až po mnohých hodinách. Zapríčiňoval ju buď tetan alebo udusenie.
Napätie horných končatín sťažovalo totiž pohyb hrudníka. Nohy ukrižovaných nebývali vysoko od zeme, a preto sa neraz stávali potravou hladných šeliem.
Vrchná časť tela zostávala pre komáre a vtáky.
Keď čítame autorov, ktorí aj vlastnými očami hľadievali na túto ukrutnosť, ešte aj po stáročiach cítime v ich opisoch hrôzu, ktorá ich pritom prenikala.
Ak sme nepodľahli doketskému bludu, podľa ktorého Kristus trpel len zdanlivo, vieme aspoň čiastočne pochopiť, čo ho stála naša spása.
Rozumie sa, ak nezabúdame na vnútornú muku toho strašného poníženia, ktorého sa mu dostávalo ako Božiemu Synovi.
Ak nám Boží Duch ukazuje Ježiša v týchto okamihoch ako pokojného, vyrovnaného, ako pána situácie, to sa dá vysvetliť len jeho vedomím, že práve takáto bolesť bola potrebná, aby sa svet zmieril s Bohom a mohol s nádejou kráčať v ústrety svojmu spaseniu.

II
Viedli ho. (Lk 23, 26) – Nevliekli. Jeho krížovú cestu tvorilo násilie, ale aj dobrovoľnosť...
Násilie preto, že tak chceli ľudia.
Dobrovoľnosť preto, že tak chcel Boh.

Niesol si kríž – dielo Boha i človeka...
Dielo ľudskej zloby, slabosti i hlúposti...
Ale i dielo Božieho milosrdenstva, sily a múdrosti...

III
Kto pozoroval nášho Pána, ako kráčal so svojím krížom, mohol sa presvedčiť, že nezhadzoval toto svoje bremeno.
Nevzpieral sa mu.
On vedel, prečo ho naňho vložili a prečo ho mal niesť. Ak sme sa zaradili medzi jeho nasledovníkov, prečo strácame pokoj v utrpeniach, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou našej spásy a spásy našich bratov?

IV
Pane, prosíme, daj nám svoju lásku k Otcovi a lásku k bratom a ľahšie sa nám pôjde s naším krížom za tebou. Amen.