I
Blížilo sa poludnie.
Pilát vyviedol Ježiša na dláždenú vyvýšeninu, zvanú Lithostrotus, po židovsky Gabbatha.
Posadil ho alebo posadil sa na súdnu stolicu (Ján tu užíva taký slovesný tvar, ktorý pripúšťa obidva významy), ukázal na Ježiša a pretože vedel, kde má Židov pichnúť, povedal: Hľa, váš kráľ!...
A veru trafil.
A do živého, lebo skríkli: Preč s ním! Ukrižuj ho!
Potom ich Pilát vo svojom bezmocnom hneve pichol ešte raz: Vášho kráľa mám ukrižovať?!
Ale aj oni vedeli, ako mu to vrátiť...
Nemáme kráľa – odpovedali – máme cisára...
Vladár zmĺkol a v tej chvíli sa duchovne rozčesol ako bleskom zasiahnutý na dve neúplné, po sebe volajúce polovice.
Na človeka, ktorý vedel, že zabíja nevinného, a na úradníka, ktorý si vo svojom strachu o priazeň a postavenie myslel, že nemôže inak.
Pilát – úradník dal si priniesť vodu a umyl si ruky.
To mal byť znak, že nemá účasť na krvi tohto Nevinného. Židia mu pritom pomáhali. Zvolávali ju na seba a na svoje deti, stávajúc sa v tej chvíli najrozpornejším národom, aký kedy existoval.
Stáročia sa chválili svojou teokraciou a dlho sa bili za to, aby jedine Boh bol ich kráľom, a teraz, keď konečne prišiel medzi nich v osobe svojho pokorného a milosrdného Syna, pridali sa na stranu tvrdého, bezcitného cisára. Ale nedivme sa im príliš.
Každý náš hriech je odsunutie Ježiša a uprednostnenie kniežaťa tohto sveta...

II
Ak ho prepustíš – ak sa ho zastaneš, odmietneš cisára – ozývalo sa z kamenného nádvoria... A ozvena tohto výkriku ešte nezanikla... Ani nezoslabla.
Letí svetom vo svojej pôvodnej sile a nerozhodných obracia tvárou k cisárovi a chrbtom k Božiemu Synovi.

III
Každý náš hriech je v podstate zavrhnutím toho, ktorého nám poslal Boh.
Zavrhnutie, podobné tomu, ktoré vyslovila veľrada zo závisti, alebo tomu, ktoré vyriekol ľud z hlúposti.
Alebo konečne je podobné tomu, ktoré urobil Pilát z naviazanosti a charakterovej slabosti.
A z čoho pochádzajú naše hriechy?
Čo býva ich najčastejšou príčinou, ich zdrojom?
Závisť? Hlúposť? Naviazanosť?
Mali by sme si to zistiť.
A čím prv.
Pomalosť v tomto ohľade bola by tiež hriechom, hriechom nedostatočného záujmu o Krista.

IV
Pane, ty najlepšie vieš, ako sa obyčajne končievajú naše duševné rozpoloženia, v ktorých nevieme hneď zaujať priaznivý postoj k tebe.
Pomáhaj nám, prosíme, v takýchto chvíľach, aby našu lásku, ktorou ťa milujeme, nepremohla ani závisť, ani hlúposť a najmä nie strach, či ho v nás vzbudzuje väčšina alebo cisár. Amen.